Problém s tým majú aj slovenskí europoslanci.
BRUSEL, BRATISLAVA. Podobnú situáciu svet zažil v roku 1994, keď Nobelovu cenu za mier dostali izraelský premiér Jicchak Rabin, šéf diplomacie Šimon Peres a vodca Organizácie pre oslobodenie Palestíny Jásir Arafat. Keď Nobelov výbor cenu odhlasoval, jeden z členov rezignoval a Arafata označil za teroristu.
Druhá najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu teraz navrhla na Nobelovu cenu za mier európsku šéfku diplomacie Catherine Ashtonovú, srbského premiéra Ivicu Dačiča a kosovského premiéra Hashima Thaciho za snahu zmieriť Kosovo a Srbsko.
Podľa správy Rady Európy z roku 2011 bol bývalý šéf Kosovskej oslobodzovacej armády Thaci šéfom „mafiánskej organizácie“, ktorého obviňujú z obchodu s drogami a orgánmi srbských zajatcov.
Proti kandidatúre sú francúzski, českí, ale aj niektorí slovenskí europoslanci.
Návrh Swobodu
Na Nobelovu cenu za mier trojicu vyjednávačov navrhla skupina socialistov a demokratov (S&D).
„Všetci traja urobili dohodou z apríla 2013 podstatný krok pri riešení konfliktu o Kosovo. Mnohí to považovali za nemožné,“ povedal šéf frakcie Hannes Swoboda pre denník Die Welt.
Podľa neho Ashtonová, Dačič a Thaci nielenže znormalizovali vzťahy, ale snažia sa aj o trvalý trvalý mier medzi Srbskom a Kosovom a pomáhajú stabilizácii regiónu.
Francúzski i českí členovia frakcie považujú Swobodov návrh za osobnú iniciatívu, ktorú s nimi nikto nekonzultoval.
„Je to zločinec, ktorý patrí pred haagsky súd za zverstvá, ktorých sa UCK pod jeho vedením dopúšťala. Je to škandálny návrh,“ citovali české médiá europoslanca Richarda Falbra.
Thaci viedol Kosovskú oslobodzovaciu armádu počas vojny so Srbmi v rokoch 1998 a 1999, od roku 2008 je premiérom Kosova. Zo 193 štátov OSN ho uznalo 106 krajín.
Proti je aj Smer
Problém s návrhom majú aj slovenskí europoslanci za stranu Smer, ktorí do frakcie patria. Borisovi Zalovi neprekáža len Thaciho minulosť.
„Arafat dostal Nobelovu cenu potom, čo s Izraelom podpísali základné mierové dohody, v prípade rokovaní medzi Srbskom, Kosovom a EÚ zatiaľ boli uzavreté skôr technické dohody, takže cena by bola predčasná,“ myslí si.
Slováci riešia aj iný problém. „My musíme vziať do úvahy aj skutočnosť, že Slovensko doteraz neuznalo nezávislosť Kosova,“ dodáva europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová.
Analytik inštitútu CEPI Milan Nič si myslí, že na prestížne ocenenie mala byť trojica navrhnutá už vlani. „V Európe nemáme podobný príklad riešenia konfliktu, ktorý má význam pre celý západný Balkán.“ Pripomína, že ani jeden z nominovaných už nebude v čase odovzdávania Nobelovej ceny v úrade.
Minulosť balkánskych politikov nie je podľa neho najdôležitejšia, pretože dohody na Balkáne často uzatvárali kontroverzní politici, ako boli prezidenti Srbska a Chorvátska Slobodan Miloševič či Franjo Tudjman.
Gándhí ani Havel sa Nobelovky nedočkali
Kritizovaných nositeľov Nobelovej ceny bolo viac. Gándhí ju nedostal ani po piatej nominácii.
OSLO, BRATISLAVA. Pre jedných bol Jásir Arafat terorista, a aj tak dostal Nobelovu cenu za mier. Pre iných to bol druhý Nelson Mandela, ktorý zistil, že so zbraňou v ruke veľa nedosiahne a zvyšok života sa zmieroval s Izraelom.
Kritizovaných nositeľov prestížnej ceny bolo viac. V roku 1973 cenu dostal americký šéf diplomacie Henry Kissinger za mier vo Vietname, hoci vojna sa skončila až v roku 1975.
Obama a Únia
V roku 2009 dostal cenu Barack Obama len deväť mesiacov potom, čo nastúpil do úradu amerického prezidenta a cena bola viac za jeho vízie než skutky. Diskusiu vyvolala neskôr cena za mier pre Európsku úniu v čase jej najväčšej ekonomickej krízy.
Ešte pikantnejší je zoznam kandidátov na Nobelovu cenu, ktorí nikdy neuspeli. Boli medzi nimi boxer Muhammad Alí, ale aj nacistický vodca Adolf Hitler či sovietsky vodca Stalin. Vlani chceli oceniť ruského prezidenta Vladimira Putina a tento rok je hitom americký agent na úteku Edeard Snowden.
Gándhí bez ceny
Nobelovej ceny sa nedožil disident a posledný československý prezident Václav Havel ani indický duchovný vodca Mahátma Gándhí, ktorého nominovali päťkrát. šéf Nobelovho výboru Geir Lundestad to v roku 2006 označil za najväčšiu chybu v histórii udeľovania ceny.
Miriam Zsilleová
