Madrid 24. júna (TASR) - Schválenie zákona o Maďaroch v susedných krajinách 92-percentnou väčšinou v maďarskom parlamente je pre Európu nepochybne zlou správou, hocijako sa tomuto zákonu tešia tí, ktorí budú môcť do tejto krajiny slobodne vstúpiť, zdržiavať sa tu a pracovať, píše v dnešnom vydaní španielskych novín El País komentátor Hermann Tertsch.
Rozhodnutie maďarského parlamentu podkopáva ten princíp, ktorý chce Európska únia v tomto regióne presadzovať s maximálnym úsilím - princíp štátneho občianstva proti právam zakladajúcim sa na pokrvnej a etnickej príslušnosti.
Podľa Tertscha sa znovu ozval poplašný zvon, tentokrát nie vo forme etnických čistiek či násilia, ale kvôli takému parlamentnému rozhodnutiu, ktoré podkopáva tie princípy EÚ, na ktorých spočíva budovanie otvorenej, demokratickej Európy.
El País pripomína, že zákon sa týka 3,5 milióna Maďarov a že tento krok je v dnešnej politike, obzvlášť v krajine, ktorá sa usiluje o integráciu do EÚ, málo korektný a spočíva na zásade 19. storočia "zem a krv". Od tohto kroku chýba už len málo k tomu, aby na hraniciach požadovali krvnú skúšku, varuje autor článku.
Podľa neho ide nielen o taký princíp, ktorý je podozrivý, ale dokázateľne je aj nebezpečný a poznamenáva, že nie je prekvapením, že rozhodnutie budapeštianskeho parlamentu vyvolalo škandál. Tertsch však poznamenáva, že Maďarsko je taká krajina, v ktorej mimoriadne zaváži trauma vysídlených súkmeňovcov a oboznamuje s rozdelením Uhorska po skončení prvej svetovej vojny a uzavretí Trianonskej dohody.
Podľa autora je protikladom k tomu skutočnosť, že v Nemecku sa teraz začína diskusia o tom, aby v Kazachstane žijúci údajný Nemec získal štátne občianstvo ľahšie ako potomok Turkov žijúcich už tri generácie v Nemecku.
Tertsch spomína aj to, že od ducha maďarského zákona nie je veľmi vzdialené ani nedávne rozhodnutie španielskej vlády, aby mladíci španielskeho pôvodu, ktorí žijú v Južnej Amerike, mohli slobodne žiadať o prijatie do profesionalizujúcej sa španielskej armády.
Zavádzanie práva na základe pokrvného príbuzenstva, nemôže viesť k ničomu dobrému a dáva argumenty tým, ktorí sa na rôznych miestach kontinentu pýtajú príslušného štátneho občana na meno, náboženstvo, kultúru a národnosť na to, aby na základe toho rozhodli, ako sa má s ním zaobchádzať a aké práva má dostať, končí sa článok v španielskom denníku El País.
