Krajina, ktorá má 90 percent elektrickej energie z uhlia, chce postaviť prvú jadrovú elektráreň. Stáť by mala do roku 2024.
VARŠAVA, BRATISLAVA. Dodnes tam stojí železobetónový skelet pripomínajúci gigantický labyrint.
Za tých 24 rokov, odkedy tu Poliaci definitívne zastavili výstavbu prvej atómovej elektrárne v krajine, ho obrástli stromy.
Štyri bloky, ktoré mali vyrásť pri dedine Žarnowiec už v 80. rokoch, nedokončili aj pre strach ľudí po havárii v Černobyli.
Táto neveľká dedina neďaleko Baltského mora sa možno predsa len jadrovej elektrárne dočká. Poľská vláda tento týždeň schválila rozvrh príprav. Do roku 2016 má nájsť definitívne miesto. A Žarnowiec je aj po 30 rokoch stále najväčším favoritom.
Len uhlie nestačí
Poliaci sa dlho spoliehali hlavne na energiu, ktorú im dáva uhlie. Krajina získava viac ako 90 percent elektrickej energie z uhlia, má tiež najväčšie zásoby tejto suroviny v Európskej únii. S rastúcou ekonomikou však bude čoraz viac rásť aj spotreba energie v krajine - Poľsko je podľa nemeckého Die Welt na 24. mieste v Únii v spotrebe na obyvateľa - a uhlie už nemusí stačiť.
Rovnako na Varšavu tlačia aj smernice z Bruselu, ktoré hovoria o znižovaní emisií. Práve uhlie produkuje najviac CO2.
Aj preto už v roku 2005 Poliaci rozhodli, že v krajine by mala stáť jadrová elektráreň. Po takmer desiatich rokoch diskusií tento týždeň poľská vláda prijala Program poľskej jadrovej energetiky, ktorý už má aj konkrétne čísla.
Do dvoch rokov by mali mať presné miesto, kde bude stáť. V hre sú podľa Poľského rádia tri lokality.
Príklad Mielna, kde 94 percent občanov v referende rozhodlo, že elektráreň v okolí nechce, však ukazuje, že to nemusí byť ľahké.
Aj keď všeobecne sa nedá povedať, že by boli Poliaci proti jadru. V poslednom prieskume z decembra 50 percent podporuje výstavbu elektrárne, 42 percent je proti.
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7086871" url-type="sme-article"]Nové atómky v Poľsku sú ďalším slovom do bitky na energetických frontoch strednej Európy, píše Peter Schutz[/content]
Do desiatich rokov
Prvý blok by mal stáť v roku 2024, do roku 2035 majú postaviť aj druhú elektráreň. Celkovo by investícia mala stáť 50 miliárd zlotých (12 miliárd eur). To môže byť hlavný problém.
Financovať ju bude štátna spoločnosť Poľská energetická skupina (PGE), podieľať sa majú aj ďalšie tri štátne firmy. Práve celková cena je otázkou. PGE momentálne hľadá partnerov, ktorí by pomohli technologicky aj finančne.
Poľskí politici hovoria, že to neznamená, že by sa vzdali energie z uhlia. Radi by sa tiež stali aj exportérmi prúdu.
„Bez pochýb to bude najvýznamnejšia investícia za 25 rokov. Hoci nie je úplne isté, že atómová elektráreň u nás niekedy bude,“ napísal denník Gazeta Wyborcza.
Poľsko nie je jedinou krajinou, ktorá rozmýšľa, že sa pripojí do jadrového klubu. Podľa správy Svetovej jadrovej asociácie momentálne 45 krajín na svete bez jadrovej elektrárne zvažuje, že si ju postavia.
V Európskej únii je to Portugalsko, Taliansko, Írsko, Estónsko či Litva, z ďalších krajín Srbsko či Turecko.
Využívanie jadrovej energie je na vzostupe najmä vo východnej a južnej Ázii, kde reaktory vo veľkom stavia Čína, India či Južná Kórea. Havária v japonskej Fukušime v roku 2011 na tom veľa nezmenila.
