Na cintorín na predmestí Bostonu prichádzal každé ráno, hneď ako ho otvorili. Roztvoril si prenosnú stoličku a povedal svojej zosnulej manželke Julite: "Už som tu!"
Keď o Rockym Abalsamovi (1917 - 22. januára 2014), technickom inžinierovi v dôchodku, v roku 2000 napísal denník Boston Globe, spravil z neho symbol lásky až za hrob.
Abalsamo pochádza z Buenos Aires, kde sa aj zoznámil so svojou manželkou. Potom sa presťahovali za deťmi do Bostonu, prežili spolu 55 rokov, Julita zomrela v roku 1993 pri operácii srdca.
Na cintoríne trávil celé dni. Snažil sa tam nejesť ani nepiť. Z úcty, ale aj preto, aby nemusel odbiehať na záchod. Občas "zhrešil", napríklad v deň manželkiných narodenín si s ňou pripíjal s jej obľúbeným ciderom.
Odchádzal, až keď zatvárali cintorín. Pomodlil sa, aby mala dobré sny a na hrob nasypal omrvinky. Aby jej v noci robili spoločnosť aspoň veveričky.
"Takmer sme sa zbláznili zo strachu, že sa mu niečo stane, že ho raz nájdeme zamrznutého," povedala pre Boston Globe jeho dcéra Angela Araiová.
Každý deň na cintoríne trávil až do roku 2005, keď mu pri nehode zomrel syn. Na hrob chodil pravidelne, no už viac času trávil s rodinou.
Pri Julitinom hrobe bol naposledy v júli. Teraz ho k nemu vrátili.
