Euroskeptici môžu vyhrať eurovoľby aj v Británii

Obľuba euroskeptických strán stúpla. Príklad z Británie ukazuje, že často ide aj o protestné hlasy chudobných.

Nigel Farage je momentálne druhým najpopulárnejším politikom v krajine.(Zdroj: SITA/AP)

Obľuba euroskeptických strán vo viacerých častiach Európy stúpla. Príklad z Británie ukazuje, že často ide aj o protestné hlasy chudobných.

LONDÝN, BRATISLAVA. Majú nakročené na to, aby opäť o jedno miesto zlepšili svoj výsledok vo voľbách do europarlamentu.

V roku 2004 skončila Nezávislá strana Veľkej Británie (UKIP) v krajine tretia s 12 poslancami. V roku 2009 už bola druhá najúspešnejšia s 13 poslancami.

Viaceré prieskumy ukazujú, že strana, ktorej cieľom je vystúpiť z Európskej únie či obmedziť imigráciu, by mohla májové eurovoľby v Británii vyhrať.

Tento rok by v európskej politike mohol byť aj rokom euroskeptických strán. V májových eurovoľbách by mohli až zdvojnásobiť počet poslancov, obsadiť by mohli až štvrtinu Európskeho parlamentu.

Príbeh Nezávislej strany Veľkej Británie (UKIP) môže vysvetľovať sčasti aj to, prečo sa v súčasnej Európskej únii takýmto stranám tak darí.

Nárast členov

Euroskeptické strany v Únii
  • Nezávislá strana Veľkej Británie
  • Švédski demokrati
  • Alternatíva pre Nemecko
  • Strana Fínov
  • talianske Hnutie piatich hviezd komika Beppeho Grilla
  • talianska Liga severu
  • maďarský Jobbik
  • rakúski Slobodní
  • francúzsky Národný front Marie Le Penovej
  • holandská Strana slobody Gerta Wildersa.

Strana vznikla už pred 20 rokmi odchodom tvrdých konzervatívcov z Konzervatívnej strany. Nepáčil sa im rastúci vplyv Bruselu na ostrovoch.

Strana hlása prerušenie väzieb s Európskou úniou, obmedzenie až zastavenie imigrantov a presadzuje konzervatívne hodnoty v sociálnych otázkach (sú proti svadbám homosexuálov, aj keď registrované partnerstvá im neprekážajú).

Ekonomicky sú členovia UKIP-u libertariáni, presadzujú čo najmenší štát a napríklad šetrenie Cameronovej vlády im nestačí. Neveria tiež v globálne klimatické zmeny.

Predsa len však v porovnaní so stranami vo Francúzsku v či Holandsku idú menej tvrdo proti moslimom.

„Je v UKIP-e aj protimoslimský prúd, ale treba zdôrazniť, že ich hlavný odpor je proti Únii. Ani sa tak otvorené neposúvajú k rasizmu ako Le Penová či Wilders,“ povedal pre SME politológ Tim Haughton.

Dlho bola UKIP na okraji záujmu. Hoci v eurovoľbách sa jej darilo (volí sa proporčne), nikdy nezískala kreslo v dolnej komore britského parlamentu (hlasuje sa väčšinovým systémom v obvodoch). V posledných rokoch sa jej však začína dariť.

V súčasnosti je už treťou najpopulárnejšou stranou v krajine (volilo by ju 12 percent ľudí), keď predbehla vládnych liberálnych demokratov. V januárovom prieskume ju najviac, 27 percent voličov, označilo za stranu, ktorú majú radi.

Líder strany, charizmatický Nigel Farage, ktorého Haughton nazval jedným z dôvodom úspechu strany, je po premiérovi Cameronovi druhý najpopulárnejší politik v krajine.

To, že sa UKIP darí, dokazuje aj to, že vlani sa počet jej členov zvýšil z 19 500 na 32 500.

Hlasy znechutených

Britské médiá vysvetľujú jej vzostup tým, že sa k nej pridávajú konzervatívni voliči, ktorým súčasná vláda nie je dosť konzervatívna.

Politológovia Robert Ford a Matthew Goodwin na blogu Ukipwatch napísali, že to nie je celkom tak. UKIP láka aj chudobných voličov. Väčšina z jej voličov napríklad v rokoch 2003 až 2010 volila labouristov.

„Podporovatelia UKIP-u sú robotnícki, starší ľudia, ktorí majú ekonomické problémy a často žijú v chudobnejších mestských oblastiach,“ napísali.

„V skutočnosti UKIP je najrobotníckejšia strana v Británii.“ Podľa Haughtona časť podpory získavajú z protestných hlasov, čo v minulosti získavali liberáli. Mnohí voliči majú často iné názory, aké hlási strana. Napríklad takmer 50 percent ich voličov chce vyššie výdavky štátu.

Spája ich iné. Znechutenie z demokracie, nedôvera voči vláde aj imigrantom. Premiér Cameron sa snaží znížiť počet prisťahovalcov, verí, že mu to získa stratené hlasy. „Vyzerá to však, že Cameron posilnil podporu pre UKIP,“ tvrdí Haughton.

Podobné znechutenie z politikov či Únie vysvetľuje nárast populistov aj inde v Európe. Od začiatku krízy klesla dôvera v Úniu zo 60 takmer na 30 percent, len štvrtina ľudí verí svojim národným lídrom, napísal pre New Statemen Goodwin.

Le Penová sa z okraja dostáva do hlavného prúdu

Francúzska politička láka najmä chudobných ľudí, často obete globalizácie.

PARÍŽ, BRATISLAVA. Národný front Marine Le Penovej vyhrá podľa posledných prieskumov voľby do Európskeho parlamentu so ziskom 23 percent hlasov.

Za ním bude nasledovať pravicové UMP s 21 percentami a vládnuci socialisti s 19 percentami hlasov.

Ak Le Penová zaznamená takýto úspech, bude to znamenať, že strana, ktorú ešte stále mnohí Francúzi považujú za extrémistickú, sa definitívne stane súčasťou hlavného prúdu francúzskej politiky.

Marine Le Penová si uvedomuje, že práve spájanie s extrémizmom strane ubližuje najviac. Preto sa posledné roky snaží Národný front podľa vlastných slov oddémonizovať.

Vyhýba sa kontroverzným výrokom na adresu menšín a snaží sa Národný front pretvoriť na stranu „bežného života“.

Tradičné strany obviňuje z ignorovania problémov väčšiny Francúzov a neschopnosti ponúknuť alternatívu k súčasnému ekonomickému a politickému systému.

Le Penovej sa darí. FOTO - SITA/AP

Podľa reportáže týždenníka Le Nouvel Observateur Le Penovej stratégia na mnohých voličov pôsobí. Tí sa sťažujú na sklamanie z ostatných strán, nedostatok alternatív, imigráciu či upúšťanie od tradičných hodnôt.

Modernému Francúzsku často nerozumejú a Le Penovej konzervativizmus ich oslovuje.

Podľa sociológa Sylvaina Crépona sú voličmi Národného frontu hlavne obete globalizácie – malí obchodníci, robotníci alebo nezamestnaní.

„Národný front má najväčší úspech medzi chudobnými, ktorí majú skutočný problém so živobytím.“

Práve oni sa stotožňujú s Le Penovej nenávisťou k Únii, ktorú nazýva obludou.

Svoj volebný program, ktorý jej možno postačí na víťazstvo vo voľbách, nedávno zhrnula jednou vetou: „Musíme počkať kým Európska únia padne na tvár a k tomuto pádu čo najviac prispieť.“

Denis Dobrovoda

Rakúski Slobodní chcú dvojnásobok

Krajne pravicová strana je pred eurovoľbami optimistická. Chce získať dvakrát viac hlasov ako minule.

VIEDEŇ, BRATISLAVA. Kríza v eurozóne, záchrana krachujúcich štátov, otvorenie pracovného trhu pre chudobných Rumunov a Bulharov.

Rakúski krajne pravicoví Slobodní Heinza-Christina Stracheho sú sebavedomí a chcú zdvojnásobiť výsledok z posledných európskych volieb. Vtedy ich volilo 12,7 percenta voličov.

Kritickí Rakúšania

Dobrý výsledok očakávajú právom. Rakúšania sú voči Európskej únii veľmi kriticky naladení, hoci ich krajinu kríza výrazne nepostihla.

Stracheho Slobodní už nemajú konkurenciu, ktorou boli Haiderov zväz (BZÖ) (od Slobodných sa odtrhol) či strana kritika EÚ, bývalého novinára Hansa-Petra Martina. Obaja sa pohybujú pod tromi percentami.

Slobodní tak môžu útočiť na zatiaľ najlepší výsledok, aký strana dosiahla v európskych voľbách.

Najviac dostala v roku 1996 pod vedením populistu Jörga Haidera, volilo ju 27,53 percenta hlasov. Ako protestná strana má momentálne monopol na nespokojných voličov.

Boj o druhé miesto

V septembrových voľbách získala viac ako 20 percent, čo bol najlepší výsledok strany pod vedením Stracheho.

Podľa januárového prieskumu by ju v májových voľbách do Európskeho parlamentu volilo 23 percent Rakúšanov.

Bojuje tak o druhé miesto s vládnymi sociálnymi demokratmi (SPÖ) kancelára Wernera Faymanna.

Miriam Zsilleová

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Jadrové vŕtanie je zárukou rýchlosti, presnosti a bezprašnosti
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Jadrové vŕtanie je zárukou rýchlosti, presnosti a bezprašnosti
  2. Tepelné hospodárstvo Moldava plánuje preinvestovať 600 tisíc eur
  3. Do you need to unwind after a stressful week at work?
  4. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  5. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  6. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  7. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  8. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  9. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  10. Kreditná karta – áno alebo nie
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 11 841
  2. Kreditná karta – áno alebo nie 8 059
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 7 963
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 6 132
  5. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 5 792
  6. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 729
  7. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 5 111
  8. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 5 108
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 4 376
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 873

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPECIÁLNE VYDANIE DENNÍKA SME

Kúpte si denník SME s Malou knihou o zvieratách

V utorok 26. júna si môžete kúpiť SME aj s Malou knihou o zvieratách len za 4,99 €.

KULTÚRA

Rytmusa pozvali na džezový koncert. Výsledok prekvapil

Na festivale One Day Jazz Festival mal Martin Valihora nečakaného hosťa.

Neprehliadnite tiež

Rakúskych Turkov, ktorí hlasovali za Erdogana, vyháňajú z krajiny

Integrácia Turkov do rakúskej spoločnosti sa nepodarila, myslí si politik FPÖ.

Osobného strážcu Usámu bin Ládina deportujú do Tuniska

Muža zadržali na policajnej stanici, kde sa podľa nariadenia musel každý deň hlásiť.

Opozícia nemala vo voľbách v Turecku rovnaké podmienky, tvrdí OBSE

Opozičným stranám neboli v rámci predvolebnej kampane v Turecku priznané rovnaké podmienky, tvrdí medzinárodná organizácia.

Analytička: Erdogan bude ďalej rozkladať tureckú demokraciu

Turecko je stále naviazané na Západ, no už nie je spoľahlivý partner, hovorí Paulová.

Za útok na synagógu vo Švédsku odsúdili troch mužov

Troch mužov uznali v pondelok za vinných z vlaňajšieho pokusu o podpaľačský útok na synagógu vo švédskom meste Göteborg.