Brit Anton Casey bol úspešný „biely“ muž. V Singapure, kde za osobné auto zaplatíte toľko ako za dom v USA, si on jazdil na kabriolete porsche. Za manželku má Miss Singapur a jeho vila stojí na luxusnom singapurskom ostrove Sentosa.
Lenže na svoju facebookovú stránku zavesil synovu fotku z metra s komentárom: „Ocko, kde je tvoje auto a ktože sú títo chudobní ľudia?“
Nasledoval záber syna v porsche a výrok o návrate do normálu „len čo si zmyje puch z verejnej dopravy“.
Nemiestne arogantné komentáre, veď Singapur sa hrdí najvyššou koncentráciou milionárov a metro patrí medzi najčistejšie a najefektívnejšie.
Týmto statusom pobúril Antonio Casey Singapur.
Stránku nemal uzamknutú a rýchlo sa stal nepriateľom republiky číslo jeden. Na sociálnych sieťach sa vylievala singapurská žlč. Nenávistné komentáre pribúdali a minister spravodlivosti „bol veľmi sklamaný a urazený“ z Caseyových výrokov.
Ten si prenajal PR agentúru, ale takú vlnu hnevu by nevyžehlili ani Ficovi spindoktori.
Snehová vlna sa valila: výhražné maily, zverejňovanie videí Caseyovej rodiny, titulné stránky denníkov, výzva predstaviteľa Hnutia za slušné správanie (!) na uzmierenie, Caseyov útek do Austrálie, prepustenie z práce, trestné stíhanie proti Caseyovi.
Caseyove výroky sú žalostné. Reakcia niektorých Singapurčanov je ešte žalostnejšia. Aj egomaniacki milionári majú právo na, hoc obmedzený, názor. V Singapure zjavne nie.
Autor: Jana Sunderman-Kadlecová
