Politici, ktorí snívali o veľkom Srbsku, dokázali za rok a pol vo vláde obetovať Kosovo a začať predvstupové rokovania s Európskou úniou.
BELEHRAD, BRATISLAVA. Kedysi to boli politici, pre ktorých vstup krajiny do Európskej únie nebol prioritou.
Skôr hovorili o ochrane kolísky Srbov v Kosove či ešte predtým o vytvorení veľkého Srbska. Za čias Slobodana Miloševiča boli ešte radikálnejší ako vtedajší prezident.
Srbská pokroková strana, ktorá vznikla odchodom ľudí zo Srbskej radikálnej strany, už rok a pol vládne krajine.
Dokázala za ten čas znormalizovať vzťahy s kosovskými Albáncami a aj vďaka tomu doviedla krajinu až k prístupovým rokovaniam s Bruselom, ktoré sa začali minulý týždeň.
Chcú byť silnejší
Fakty
Srbská pokroková strana
V roku 2008 ju založilo 21 ľudí, ktorí opustili radikálov.
Jej zakladateľ Tomislav Nikolič vyhral v roku 2012 prezidentské voľby.
V tom roku ich koalícia vyhrala aj parlamentné voľby.
Ak by niekto tvrdil, že politici sa nemenia, súčasný príklad z Belehradu ho môže presvedčiť o opaku.
„Určite sa zmenili. Robia veci, napríklad v prípade Kosova, ktoré by predtým boli nepredstaviteľné. Takisto sa nedá spochybňovať ich oddanosť Európskej únii, keďže dokázali dostať krajinu k vyjednávaniu, čo sa predchádzajúcim vládam nepodarilo,“ povedal pre SME britský novinár a odborník na Balkán Tim Judah.
„Dnes sú iní ako predtým,“ povedala pre BBC aj srbská ľudskoprávna aktivistka Nataša Kandič.
Srbská pokroková strana chce svoju pozíciu ešte posilniť. V utorok oficiálne požiadali prezidenta Tomislava Nikoliča, jedného zo zakladateľov strany a kedysi blízkeho spolupracovníka v Haagu súdeného radikála Vojislava Šešelja, o vypísanie predčasných volieb. Tie by sa mali uskutočniť v polovici marca.
„O predčasných voľbách sa hovorí už mesiace, nešlo o prekvapenie,“ dodáva Judah.
V súčasnosti vládnu so socialistami, ktorých líder Ivica Dačič (a hovorca strany za čias Slobodana Miloševiča) je premiérom.
Bývalí radikáli teraz veria, že po voľbách by mohli vládnuť sami, prípadne s koaličným partnerom, ktorý by zastával len menej dôležité posty. A podľa prieskumov by sa im to mohlo podariť.
Podpora Srbskej pokrokovej strany, ktorú vedie Aleksandar Vučič, bývalý minister pre informácie za Miloševiča, od volieb narástla. Momentálne sa pohybuje okolo 40 percent, vo voľbách v júni 2012 mali 24 percent.
Z Vučiča, označovaného už teraz za najmocnejšieho muža v krajine, by sa mal stať premiér.
Aleksandar Vučič. Foto: TASR/AP
Súdia magnátov
Nárast popularity Judah vysvetľuje tým, že strana je stále relatívne nová a za rok a pol toho stihla veľa.
Vláda začala bojovať proti korupcii, keď pred súdom stoja dlho nedotknuteľní magnáti, ktorí zbohatli na privatizácii z minulého desaťročia (aj keď opozícia hovorí, že stíhajú selektívne iba mecenášov opozície).
Bývalým radikálom neublížilo ani normalizovanie vzťahov s Kosovom, ktoré vyhlásilo nezávislosť v roku 2008.
Medzi obyčajnými Srbmi už pár rokov Kosovo nie je kľúčovou témou. V krajine je stále vysoká nezamestnanosť (20 percent), hoci nedávno začala klesať.
Judah však dodáva, že nie všetko je len pozitívne. Väčší tlak je zo strany vlády na médiá.
„Napríklad nedávno sa Vučič znova oženil a médiá sa o tom neodvážili písať,“ povedal Judah.
Dokonca aj kedysi slávne revolučné rádio B92 pozastavilo rannú šou, keď v nej redaktori chceli preberať Vučiča a jeho svadbu.
Najvplyvnejší muž Srbska
Alexander Vučič bojoval proti médiám za Slobodana Miloševiča, teraz tlačí krajinu do Európskej únie.
BELEHRAD, BRATISLAVA. Označujú ho za politika, ktorý dokáže veci dohodnúť.
BBC to ilustruje príkladom z minulého apríla. Keď sa rokovania medzi Kosovom a Srbskom zasekli, musel priletieť do Bruselu až on, aby historickú dohodu presadil.
Hoci je Aleksandar Vučič len podpredsedom vlády, ako lídra Srbskej pokrokovej strany ho označujú za najvplyvnejšieho muža v krajine. Do politiky vkročil ako 23-ročný mladý člen Srbskej radikálnej strany. Tá bola počas 90. rokov ešte tvrdšia voči susedom ako Slobodan Miloševič.
Vučič nebol niekto v úzadí. Neúspešne kandidoval za primátora Belehradu. V roku 1998 sa stal ministrom informácií vo vláde.
Vučič, ktorého matka bola novinárka, zaviedol tvrdé pokuty pre kritické médiá, rovnako ako aj zákaz zahraničných televíznych štábov v krajine. V roku 2008 opustil radikálov a pridal sa k novej strane.
„Po roku 1999 sme videli výsledky našej politiky – boli vo všetkých sférach. Mali sme toľko zničených mostov a budov, ako si len viete predstaviť,“ spomínal Vučič pre BBC na bombardovanie NATO. Dodal tiež, že sa nehanbí „priznať svoje omyly“.
„Politici sa môžu zmeniť, ak sa zmenia ich záujmy alebo záujmy krajiny,“ hovorí Judah.
