Zatiaľ čo juh a stredozápad Ameriky trpia arktickými teplotami, Kalifornčania surfujú na dvanásťmetrových vlnách.
Notoricky známa Highway 1 na juh od San Francisca po dramatickom kalifornskom pobreží priviedla do Half Moon Bay stovky divákov.
Mavericks, ako Kalifornčania volajú každoročnú súťaž zdolávania gigantických vĺn, predstavuje napínavý a nebezpečný zápas s prírodou.
Severná Kalifornia má ďaleko od typického hollywoodskeho zobrazenia surfistov a blondínok v bikinách. Voda zátoky je chladná, tmavá a hemží sa bielymi žralokmi.
Surfisti bez neoprénu do vody nevlezú, pri štipke predstavivosti pripomínajú tulene v arktických vodách.
Organizátori do poslednej chvíle nevedeli, či počasie súťaž umožní. Južný vietor súťažiaci síce hodnotili ako diabolský a nevypočítateľný, no po siedmich hodinách surfovania vyhral Juhoafričan Grant Baker dvanásťtisíc dolárov.
Keď som sama sedela na zlato sfarbenom piesku Half moon bay medzi vyplavenými riasami a pozorovala surfistov, ktorí trénovali na veľkú súťaž, bola som očarená. Pravidelný pohyb a rytmus vĺn zátoky je hypnotizujúci.
Pri pohľade na dočervena sfarbený útes som schytila Kerouacov román Na ceste.
Ťahalo ma to na juh, do Big sur, kde sa kravy preháňajú po plážach a mosty sa končia v hmle, kde vzduch vonia ako soľ a eukalyptus. Miesto kde Jack Kerouac okrem literárnej zrelosti pracoval aj na alkoholizme.
Dramatické útesy a západy slnka opantali aj Lawrencea Ferlinghettiho, ktorý tu trávieval letné večery.
O tom sa rozmýšľa lepšie ako o mraze na juhu a stredozápade.
