Je to smutný pohľad. Európa pomohla vyprovokovať na Ukrajine peknú melu a teraz sa tvári, že jej to je nesmierne ľúto. A že vlastne robí, čo môže, aby konflikt pomohla ukončiť.
Pritom svojimi vyhláseniami, ktoré sa podľa všetkého tvoria tak, že sa vezmú mustry z čias vojen v bývalej Juhoslávii alebo Východného Timoru a prepíšu sa v nich dáta, osoby a miesta, hádam ani nedokáže priliať oleja do ohňa.
Také sú bezzubé. „Sme šokovaní krviprelievaním a vyzývame na zníženie napätia.“
Cez kopirák to napísal ako predseda Európskej komisie pán José Manuel Barroso, tak pán Fogh Rasmussen, generálny tajomník NATO. Ten zasa vyjadril znepokojenie a vyzval, nečakane, obe strany konfliktu na zdržanlivosť.
Prázdne slová. Formálny výkrik, ktorý neurobí dojem ani na slabocha, akým nepochybne je ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.
V skutočnosti nemá byť pán Barroso šokovaný, ale mal tento vývoj predpokladať. A mal mať pre tento prípad pripravený plán.
Čo však hlavne mali európski slušne platení analytici, experti, poradcovia, špecialisti i rešeršisti urobiť predovšetkým, to je celej tejto tragédii predísť.
Len skutočný diletant totiž nepochopil, že Rusko Ukrajinu jednoducho do Európy bez straty bodu nepustí. Na protest teraz skrátiť dvojdňový summit EÚ – Rusko na jednodňový, je naozaj málo.
