PARÍŽ, BRATISLAVA. Na začiatku bol minuloročný prieskum medzi nemeckými školákmi. Každý štvrtý nevidel nič zlé na časoch, keď vládli nacisti a ich vodca Adolf Hitler.
Vedci z Inštitútu Georga Eckerta pre medzinárodný výskum školských textov v nemeckom Braunschweigu chceli vedieť prečo.
Preskúmali učebné plány v 125 krajinách sveta a podrobnejšie sa venovali textom o holokauste v 25 učebniciach.
V prvej takejto medzinárodnej štúdii, ktorú podporovala organizácie UNESCO, podľa magazínu Der Spiegel zistili, že len v polovici skúmaných krajín je holokaust v učebných plánoch.
V Indii o tom nevedia
Indické deti sa o ňom nedozvedia vôbec. V učebniciach je len chvála na nacistov za ich „nekompromisné národné ideály“.
V krajinách na Blízkom východe či v Iráne sa o systematickom vyvražďovaní Židov počas druhej svetovej vojny píše veľmi nejasne.
Mexické deti sa o systematickom vyvraždení šiestich miliónov Židov počas druhej svetovej vojny učia ako o „dôsledkoch použitia nových technológií vo vojne“. Čínske a rwandské deti sa o tom učia len na porovnanie s genocídami vlastných dejín.
V Albánsku sa školáci dozvedia, že holokaust bol v rokoch 1914 až 1945 a že Židov zachraňovali albánski hrdinovia.
„Rozmanitosť je obrovská,“ povedal pre Frankfurter Allgemeine Zeitung Eckhardt Fuchs, jeden z autorov výskumu.
Prvé výsledky štúdie predstavili v pondelok v Paríži pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.
Najviac sa o holokauste učí a píše v štátoch západnej Európy, najmenej v štátoch Ázie a Afriky, Slovensko vedci neskúmali.
Málo svedectiev
Okrem učebných plánov skúmali podrobnejšie texty o holokauste 25 vybraných učebníc.
Väčšinou sa holokaust opisuje ako nemecký fenomén, nehovorí sa o spoluzodpovednosti obyčajných ľudí či o úlohe ostatných štátov pri deportáciách alebo záchrane Židov. Existencia Židov sa zužuje len na obdobie rokov 1933 až 1945.
Ani s nemeckými učebnicami neboli autori štúdie spokojní. „Holokaust sa v nich opisuje ako osobná vec Adolfa Hitlera, ako keby robil masové zločiny len on sám,“ hovorí Peter Carrier pre Der Spiegel.
Autorom chýba faktografickejší opis tragických udalostí spred 75 rokov, viac osobných svedectiev, zdrojov a presne zaužívané pojmy.
Nemyslia si, že by sa malo o holokauste hovoriť v každej krajine sveta rovnako, ale mal by byť opisovaný na celom svete v „realistickej a primeranej forme“.
Zvlášť preto, že sa holokaust v posledných rokoch tak často spochybňuje.
