Ústavu považujú za jednu z najprogresívnejších v arabskom svete. Zahŕňa slobodu vyznania a ochranu práv žien.
TUNIS. Tuniský dočasný parlament schválil v nedeľu neskoro večer novú ústavu krajiny, ktorej príprava po revolúcii vedúcej k zosadeniu dlhoročnej autoritárskej vlády trvala celé dva roky.
Za dokument hlasovalo 200 z 216 členov národného zhromaždenia. V pondelok ho odobril aj prezident Munsif Marzúkí.
Novú tuniskú ústavu označila za jednu z najprogresívnejších v arabskom svete - sú v nej totiž okrem iného zakotvené sloboda vyznania a ochrana práv žien.
Cieľom novej ústavy je urobiť zo severoafrickej krajiny s 11 miliónmi obyvateľov demokraciu, civilný štát, ktorého zákony nie sú na rozdiel od mnohých iných ústav v arabskom svete založené na islamskom práve.
"Táto ústava nie je dokonalá, je však ústavou konsenzu," povedal po hlasovaní predseda parlamentu Mustafá bin Džaafar.
"Táto ústava bola snom Tunisanov, táto ústava je dôkazom oživenia revolúcie, táto ústava vytvára demokratickú občiansku krajinu," vyhlásil.
Nová dočasná vláda
K najviac diskutovaným článkom patrila "sloboda vyznania a svedomia", ktorá v krajine povolí ateizmus a praktizovanie neabrahámskych náboženstiev, uviedla AP.
Ústava tiež zakazuje podnecovanie násilia a vyhlasovanie moslimov za odpadlíkov, ktoré ich vystavuje vyhrážkam smrťou.
Konzervatívni poslanci v reakcii trvali na zákaze "útokov voči posvätnému", čo zasa mnohí vnímajú ako možné ohrozenie slobody prejavu.
Krátko pred prijatím ústavy dočasný premiér Mahdí Džumaa oznámil vymenovanie členov svojho nového kabinetu, ktorý bude vládnuť do parlamentných volieb v priebehu tohto roka. Ich termín zatiaľ nestanovili.
Nová vláda, v ktorej dostali kľúčové posty odborníci so skúsenosťami z medzinárodných inštitúcií, je výsledkom snahy zmierniť politickú krízu medzi dosiaľ vládnucimi islamistami a sekulárnou opozíciou, pokým sa nebudú konať ďalšie voľby.
Schopní kompromisu
Schválenie ústavy a vymenovanie vlády sú jednými z posledných krokov v rámci prechodu k demokracii tri roky po revolúcii, ktorá zvrhla dlhoročného autoritatívneho prezidenta Zína Ábidína bin Alího a podnietila v islamskom svete udalosti takzvanej arabskej jari.
Napätie v krajine opäť eskalovalo po vlaňajšom zavraždení dvoch známych opozičných politikov.
Vládnuci islamisti a sekulárna opozícia sa po mesiacoch sporov napokon dohodli na vytvorení dočasnej vlády a vypísaní nových volieb.
Hoci sa v Tunisku dosiaľ úplne nedarí nastoliť politickú stabilitu, dosiahnuté kompromisy a pokrok sú v ostrom kontraste s chaotickými snahami o prechod k demokracii v Líbyi, Egypte a Jemene, kde v roku 2011 tiež zvrhli dlhoročných lídrov, dodáva agentúra Reuters.
