Všetky scenáre pre Ukrajinu sú neradostné
Z Kyjeva od nášho redaktora MIRKA TÓDU
KYJEV. Ukrajina sa navždy zmenila, rozprávali experti po masívnych protestoch, ktoré vypukli na kyjevskom Námestí nezávislosti.
Platí to aj pre mediálne impérium najbohatšieho Ukrajinca z Donecka na východe krajiny Rinata Achmetova.
Magnát s najluxusnejším sídlom v Londýne je síce poslancom prezidentovej Strany regiónov, jeho televízia a noviny však akoby na to v týchto revolučných dňoch zabudli.
„Odkedy vypukli proeurópske protesty, zrazu jeho noviny Sevodňa (Dnes) začali písať o majdane a kritizovať vládu Viktora Janukovyča,“ rozprávajú reportérky Aľona a Maša z televízie Ukrajina, ktorej väčšinovým vlastníkom je práve donecký oligarcha číslo jeden.
„Naša televízia síce nemôže ísť tak ďakeko ako jeho bulvárne noviny, ale aspoň sme vyrovnaní a môžeme informovať o brutálnom násilí proti novinárom. Taký prvý kanál ani len neukázal škandalózne video, ako milície ponižujú nahého demonštranta,“ rozpráva reportérka Aľona.
Opatrní kritici
V Achmetovovej televízii vládne opatrné očakávanie. „Nikto nevie, čo bude. Achmetov má svoj biznis na Západe, a preto sa stavia proti proruskej politike prezidenta. Robí to však veľmi opatrne,“ rozpráva reportérka o pokeri v televízii, ktorá si zvyká vysielať aj kritické materiály o vláde.
Odkedy začali špeciálne jednotky Berkut útočiť na novinárov, zavládla medzi médiami veľká solidarita. Napríklad magazín Fokus v piatok vyšiel prvýkrát celý v čiernej smútočnej farbe.
„Manžel mojej kolegyne pracuje pre agentúru AP, keď ho postrelili, dávala to aj naša televízia,“ rozpráva ukrajinská reportérka, ktorá z obáv o svoju bezpečnosť radšej nechcela zverejniť celé meno.
Samu Aľonu napadol Berkut začiatkom decembra, keď sa protestovalo pred sídlom prezidenta a došlo k prvému prejavu policajnej brutality proti demonštrantom v histórii modernej Ukrajiny.
„Udreli ma do tváre, do chrbta, našťastie som skončila len s pár modrinami,“ rozpráva novinárka, ktorá s napätím čaká, ako sa vyvinie stituácia v krajine. Obáva sa najmä zákonov zo 16. januára, ktoré tvrdo postihujú aj slobodu slova a zavádzajú tvrdé niekoľkoročné tresty napríklad za šírenie fámy.
Sama sa namiesto politiky venuje menej citlivým sociálnym témam. „Také máme zadanie,“ rozpráva, „ale aspoň nemusíme klamať a vyrábať antimajdanovskú propagandu ako v štátnych kanáloch.“
Ako ruské OMON
Spolu s kolegami novinármi v piatok žili na Facebooku videom s nahým demonštrantom.
„Niektoré tváre mužov zo špeciálnych jednotiek, ktorí ho zosmiešňovali, sa nápadne podobajú na členov ruskej špeciálnej jednotky OMONu z Petrohradu. Ak by to bola pravda, tak nás nečaká nič dobré. Oni sa nezastavia pred ničím,“ obáva sa Aľona z televízie, ktorú riadi ruský profesionál, podobne ako vo viacerých ruskojazyčných médiách na Ukrajine.
Medzi novinármi koluje informácia, že za deň služby dostávajú mladí ťažkoodenci tritisíc hrivien (zhruba 300 eur) na ruku.
Napriek policajnému násiliu je optimistka. „Pozrite sa, znepriatelení futbaloví fanúšikovia z Ľvova a Kyjeva teraz bojujú spolu s doneckými a luhanskými za tú istú vec. Niečo také sme tu ešte nemali,“ dodáva.
