SOFIA, BRATISLAVA. Keď v roku 2007 vstupovali do Európskej únie Bulharsko a Rumunsko, v Bruseli si rýchlo uvedomili, že obe krajiny neboli na vstup pripravené.
A tak sa Únia rozhodla pre bezprecedentný krok. Monitorovať obe krajiny, ako reformujú oblasti súdnictva, boj proti korupcii či organizovanému zločinu.
Depresívne čítanie
Po siedmich rokoch sa zdá, že najmä v prípade Bulharska sa monitorovanie krajiny tak skoro neskončí.
Kým Rumuni podľa poslednej správy zverejnenej v stredu „dosiahli pokrok vo viacerých oblastiach,“ tak u Bulharov „pokrok nebol dostatočný a zostáva krehký“.
Britský veľvyslanec v Sofii Johnatan Allen správu označil na Twitteri za depresívne čítanie. „Pár malých krokov dopredu, niekoľko veľkých krokov vzad,“ dodal.
„Bola to doteraz najkritickejšia správa,“ hovorí pre SME Georgi Kančev, bulharský novinár, ktorý píše o krajine pre britský Economist.
Podľa neho autori pritvrdili jazyk, ktorý v takýchto správach býva diplomatickejší. „Ukazuje to, že Európskej komisii dochádza s Bulharskom trpezlivosť.“
Komisia vyčíta Bulharsku podľa Euobserveru „politické vplyvy v súdnictve“, ako aj to, že potrestali málo mafiánov.
Ako dodáva Kančev, na rozdiel od Rumunska, kde za korupciu odsúdili expremiéra Adriana Nastaseho, v Bulharsku neskočil na súde žiadny vysokopostavený politik.
Jeden z najkritickejších bodov bola snaha súčasnej ľavicovej vlády Plamena Orešarského vlani potichu dosadiť za šéfa tajnej služby len 33-ročného Delyana Peevského, mediálneho magnáta s pochybnou povesťou. Práve to spustilo vlani vlnu protestov, pri ktorých študenti obsadili univerzity a stále protestujú.
Tlak na mimovládky
Kančev ako príklad bezzubej bulharskej spravodlivosti opisuje, ako v decembri ušiel z väzenia dvojnásobný vrah. Bulharská polícia ho nemohla chytiť a vrah dokonca publikoval na Youtube videá, kde hovoril, že je nevinný.
Krátko pred zverejnením správy sa v Bulharsku veľa diskutovalo o novom trestnom zákone, ktorý má nahradiť takmer 50-ročný zákonník.
Bulharské mimovládky kritizovali najmä jednu jeho časť. Tá hovorí, že ak pracovníci zahraničných mimovládok spôsobia škody republike, hrozí im trest dva až osem rokov. Podľa nich sa podobá na zákon prijatý v Rusku.
Ministerka spravodlivosti Zinajda Zlatanová to však odmietla ako absurdné.
„Právnici a experti sa zhodli, že paragraf 205 je v platnosti len v čase vojny,“ povedala pre Deutsche Welle o časti zákona, ktorý čaká na schválenie v parlamente.
Kančev hovorí, že zákon nie je taký tvrdý ako v Rusku. Dodáva však, že súčasná vláda „stupňuje tlak na médiá či mimovládky“.
Začiatkom januára Bulharský helsinský výbor, ľudskoprávna organizácia kritická k vláde, oznámil, že daňový úrad na nich poslal špeciálny audit.
