Kým bol Kličko u Janukovyča.
Z Kyjeva od nášho redaktora MIRKA TÓDU
Hrubá vrstva popola zmiešaná so snehom. Tlejúca kopa zhorených pneumatík, silný smrad z dymu a pyramída z dlažobných kociek pripravených na ďalší boj.
Ako na spálenom poli po bitke to vo štvrtok vyzeralo na najslávnejšej ulici na Ukrajine. Na Hruševského ulici v kyjevskej vládnej štvrti po búrlivej noci zavládol na niekoľko hodín pokoj.
Stovky aktivistov tam aj napriek prímeriu, ktoré vyrokoval líder opozície Vitalij Kličko, nosili celý deň nové pneumatiky či stavali barikády zo snehu.
Naživo:
Za hrdinov majdanu
Prvé obete protivládnych protestov vyhnali do ulíc viac ľudí, len zmenili miesto.
Z kyjevského Námestia nezávislosti, kde nalepili portréty troch mŕtvych demonštrantov, hrdinov majdanu, prúdili na neďalekú Hruševského ulicu.
Tak ako dôchodkyňa Alena Michailovna, ktorá pokojne stojí s ostatnými oproti stovkám mužov zo špeciálnych jednotiek Berkut. So sebou má teplé pirôžky s višňami, aby ich ponúkla odhodlaným mladým Ukrajincom.
Pri vstupe na jednu z mnohých barikád, ktoré v centre Kyjeva narástli za 64 dní protestov, niekto nalepil výzvu s odmenou stotisíc dolárov.
Ponúka ju tomu, kto má informácie o snajperovi, ktorý zastrelil demonštranta Sergeja Nagojina.
Novinárov si na Ukrajine vyberajú ako terč, mladíka vyzliekli donaha v mraze Čítajte Snajper z piateho
„Obávam sa, že tie krvavé boje ešte prídu a ulica sa znovu rozhorí,“ rozpráva Jevgenij Caricenko.
„Prezident Janukovyč si tu buduje diktatúru a jeho jedinou naozajstnou formou dialógu je hrubá sila,“ hovorí ukrajinský novinár, ktorý sledoval boje medzi radikálnymi demonštrantmi a špeciálnymi jednotkami už piaty deň.
Bol tu aj v noci, ktorá si vyžiadala prvé obete protestov proti represívnym zákonom zo 16. januára.
„Pozri sa na tú budovu, na piate poschodie, vidíš to otvorené okno?“ rozpráva a ukazuje na budovu, odkiaľ je najlepší výhľad na miesto, kde proti sebe stoja ťažkoodenci a demonštranti.
„Tak tam sedí snajper a Berkut si odtiaľ natáča všetkých demonštrantov.“ Overiť sa to, samozrejme, nedá, celú oblasť vo vládnej štvrti uzavreli špeciálne jednotky.
Vláda Mykolu Azarova stále trvá na tom, že nestrieľali ich policajti. Jeho poslanci dokonca tvrdia, že to mohol byť snajper z NATO.
Caricenko sa tomu smeje, rovnako ako premiérovým slovám pre BBC, že v „Kyjeve je všetko pod kontrolou“.
O vrahoch demonštrantov sa špekuluje, o jednom však medzi demonštrantmi, aktivistami, lekármi a novinármi, z ktorých si vo štvrtok mnohí obliekli helmy a nepriestrelné vesty, nepochybuje nikto.
Berkut použil brutálne násilie aj proti ľuďom, ktorí na rozdiel od radikálov z nacionalistického Pravého sektora nemali v ruke bejzbalky a nehádzali na nich Molotovove kokteily.
Bili aj dobitých
Najlepšie o tom vedia rozprávať lekári – dobrovoľníci, ktorí v improvizovanej ošetrovni na bojisku, akejsi vojenskej poľnej nemocnici, ošetrovali zranených ľudí od začiatku potýčok.
„Na začiatku sme tu aj operovali, zašívali rany, vyberali ostré guľky z tiel, teraz už sme len ako prvá pomoc,“ hovorí Oksana Sivaková na malej chodbe pri poukladaných liekoch a obväzoch. Dvere do ošetrovne sú rozbité, nahradili ich drevené dosky.
„Rozbili ich granáty, ktoré sem hodil Berkut, keď bili ľudí, nehľadeli na nikoho. Dokonca tu mlátili aj tých, čo tu ležali so zlomeninami, a strašne zbili aj môjho kolegu,“ vraví lekárka Oksana, ktorá inak pracuje v jednej z kyjevských nemocníc.
Odkedy Ukrajinci začali protestovať proti zmene orientácie krajiny z Európy na Rusko, vo voľnom čase chodí dobrovoľne „na zmeny“ na majdan.
Jej mladšia pomocníčka Anita má 19 a medicínu ešte len študuje. Jeden z najhorších zážitkov svojho života však už má za sebou.
„Keď v stredu ráno objavili dostrieľané telo bieloruského aktivistu Michaila, nemohla som tomu veriť a veľmi som plakala. Všetci z majdanu sme ho poznali. Nebol nijaký radikál,“ rozpráva Anita.
Priezvisko nechce zverejniť, aby ju nevyhodili z univerzity. Rozhovor preruší a začne kontrolovať zásoby liekov. To keby sa Kličko s Janukovyčom na ničom nedohodli a z barikád by začali nosiť ďalších zranených.
Ukrajina dospela do štádia, v ktorom už voľby nemôžu byť arbitrom. Rozhodne ostrá zrážka mimo inštitúcií parlamentarizmu, píše Peter Schutz Čítajte Dav chránia mladí radikáli
Dokopy ich dali protivládne protesty. S vládou vyjednávať nechcú, chcú sa biť.
MOSKVA, PRAHA. Sú to mladí muži, ktorí sa začali organizovať pred dvoma mesiacmi, aby bránili obsadené budovy i demonštrantov na Námestí nezávislosti, na majdane.
Dali si názov Pravý sektor a heslo, ktoré ich vystihuje: od obrany treba prejsť do útoku, čakania bolo dosť, žiadne kompromisy s mocou.
Ukrajinci ich volajú tituškovia, podľa Vadima Tituška, ktorý minulý rok vyprovokoval bitky s novinármi i policajtmi.
Patria k nim členovia niekoľkých ukrajinských ultranacionalistických organizácií ako Trizub Stepana Banderu, Una - Unso (Ukrajinské národné zhromaždenie – Ukrajinská národná domobrana), Belyj molot (Biele kladivo), Patrioti Ukrajiny, ale aj agresívnych fanúšikov niektorých futbalových klubov.
Mnohí z nich nemali v minulosti problém siahnuť po zbrani či napadnúť svojich protivníkov.
Mládežnícke hnutie Patrioti Ukrajiny, ktorí chcú Ukrajinu bez národností, sa v minulosti preslávilo konfliktmi s políciou, ktorá v ich ústredí v Charkove našla i strelné zbrane. Mnohí patrili k strane Sloboda poslanca Oleha Tjahnyboka.
Prívrženci Bieleho kladiva zasa vlani útočili na nelegálne kasína, ktoré boli zakázané zákonom, demolovali ich a surovo bili ich majiteľov, ktorí podľa mladých nacionalistov prekračovali ukrajinské zákony a za to si zaslúžili trest.
Šéf tejto militantnej organizácie Nikolaj Jeremenko presadzuje heslo, že „každý človek, ktorý je svedkom zločinu, ho musí zastaviť“.
Petra Procházková, agentúra Epicentrum
