Agentúrny text sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BELEHRAD, BRATISLAVA. Je po ňom pomenovaných mnoho ulíc či škôl, no pamätník v srbskej metropole ešte nemá.
Do konca júna, keď uplynie sto rokov, čo zastrelil následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda a jeho manželku, sa to zmení.
V centre Belehradu
S plánom postaviť pamätník Gavrilovi Principovi prišla srbská vláda, informovali o tom noviny Večerné novosti.
Bude stáť v historickom centre Belehradu v pevnosti Kalamegdan, ktorá je povinnou návštevou pre každého turistu. Má to byť súčasťou stého výročia začiatku prvej svetovej vojny, dovtedy najkrvavejšieho konfliktu v dejinách.
„Je v tom tiež snaha vlády reagovať na interpretácie, ktoré za rozpútanie vojny hádžu vinu na Srbsko,“ hovorí pre SME ľudskoprávna aktivistka Sonja Bišerko.
Veľká vojna, ako ju vtedy volali, sa začala mesiac po atentáte v Sarajeve, vtedy RakúskoUhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Niektorí vinu za vojnu prisudzujú priamo Srbsku a atentátu Gavrila Principa.
Bosniansky Srb a jeho spolupracovníci chceli vytvoriť veľkú Juhosláviu, oslobodenú od Rakúska.
Srbi sú veľmi citliví, keď niekto Principa, pre nich hrdinu a bojovníka za slobodu, označí za teroristu. Nedávno to urobili viaceré nemecké či rakúske médiá.
Nemecký Die Welt označil Principa za „prapredka súčasnej alKáidy – bin Ládina vtedajších čias.“ Až hystériu v krajine vyvolala aj nová kniha britského historika Christophera Clarka, ktorý tiež použil tento termín.
„Bolo to interpretované ako sprisahanie proti Srbsku,“ povedal pre nemecký Tagesspiegel srbský historik Danilo Šarenac.
Hrdina či terorista?
„Princip a spolupáchatelia atentátu boli mladí idealisti, nacionalisti, ktorí verili v ideu veľkého Srbska a boli pre to ochotní spáchať čokoľvek, aj zločin,“ hovorí slovenský historik Dušan Kováč. Zároveň dodáva, že to, čo spravili, bol zo súčasného pohľadu teroristický čin.
Srbi sa tiež snažia vyvrátiť, že by boli hlavnými vinníkmi vojny. „Atentát bol len zámienkou, ktorú Nemci radi využili. Vojna by sa začala aj bez neho,“ je presvedčený Kováč.
„Ak by sa nestrieľalo v Sarajeve, vojna by vypukla o tri týždne niekde inde,“ súhlasí pre Guardian aj vnuk posledného cisára Karl Habsburg-Lothringen.
Srbi pochybnosti nepripúšťajú. Zverejnili prepis listu rakúskeho guvernéra Bosny Oskara Potioreka z roku 1913, ktorý má dokazovať, že Habsburgovci chystali vojnu. Srbský historik Danilo Šarenac ho však nazval „takmer irelevantným“.
O tom, prečo vypukla prvá svetová vojna, sa majú zhovárať historici z 30 krajín v júni na konferencii v Sarajeve. Mnohí srbskí historici ju budú ignorovať.
„Srbsko nikdy nedovolí revíziu histórie, ani nezabudne, kto sú hlavní vinníci prvej svetovej vojny,“ povedal pre AFP srbský premiér Ivica Dačič.
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7077568" url-type="sme-article"]Postaviť sochu človeku, ktorý stojí hoci len symbolicky na počiatku desivého vraždenia, je mierne povedané zvláštne, píše Peter Morvay[/content]
