Dvoch zastrelených potvrdili aj úrady, opozícia hovorí o siedmich obetiach. Polícia odmieta používanie ostrej munície.
- radikálni demonštranti, prevažne nacionalisti, pokračujú v stretoch s políciou
- USA uvalili na Ukrajinu prvé sankcie - zakázali vstup zodpovedným za násilie, vrátane ministra vnútra Zacharčenka
- stredajšie stretnutie vlády s opozíciou nič neprinieslo, rokovať sa bude aj vo štvrtok
KYJEV, BRATISLAVA. Obrovské protesty proti ukrajinskej vláde Viktora Janukovyča majú prvé obete.
Najmenej štyria demonštranti zomreli pri potýčkach s jednotkami Berkut v kyjevskej vládnej štvrti. Na ich telách sa našli stopy po strelných ranách.
Podľa niektorých médií ich zastrelili vládni snajperi.
Jeden z mŕtvych, dvadsiatnik Serž Nagojan, prišiel do Kyjeva protestovať proti represívnym zákonom, ktoré minulý týždeň prijali vládni poslanci.
Jeho rodičia pritom ušli z Arménska pred vojnou.
Ďalším zabitým je Michail Žyznevskij. Tento Bielorus bol podľa Rádia Svoboda jedným zo „strážcov majdanu“ a člen nacionalistickej organizácie Národná sebaobrana.
Zdravotníci neskôr vybrali z tiel obetí guľky. Potvrdili, že v jednom prípade zabíjal výstrel z ostreľovacej pušky Degtyarev a v druhom náboj z 9-milimetrovej pištole zrejme značky Makarov, informuje espreso.tv.
Tieto dva zásahy ostrou muníciou potvrdila aj generálna prokuratúra. Podľa ministerstva vnútra však ňou policajti nie sú vyzbrojení.
Úrady tiež popreli správy o smrti demonštranta, ktorý spadol z výšky v snahe utiecť policajtom. Podľa magistrátu leží v nemocnici s otrasom mozgu.
Opozícia hlási podľa niektorých správ až sedem obetí a tristo zranených. Polícia sa k tomu zatiaľ nevyjadruje.
Dianie v Kyjeve naživo
Radikáli sa nezľakli
Čo sa deje
Najskôr koncom novembra roku 2013 prezident Viktor Janukovyč zvrátil podpis asociačnej dohody s Európskou úniou na summite vo Vilniuse.
Okamžite vypukli spontánne protesty na kyjevskom Námestí nezávislosti, známom ako majdan, ktorý je odvtedy nonstop plný demonštrantov a aktivistov, ktorí sa starajú o jeho fungovanie bez konfliktov.
Ani státisícové protesty prezidentom nepohli, obrátil sa radšej na Rusko, ktoré mu poskytlo 15-miliardovú pôžičku na hroziaci krach a zľavu na plyn.
Po tom, ako účasť na protestoch začala upadať, prijali vládni poslanci 16. januára represívne zákony proti demonštrantom, to vyvolalo poslednú sériu nepokojov.
Ukrajina prežíva najkrvavejšie a najdramatickejšie chvíle vo svojej vyše dvadsaťročnej nezávislosti.
Smrť demonštrantov však nevystrašila radikálnych protestujúcich.
Tí prichádzajú najmä z nacionalistických organizácií ako Národná sebaobrana či Pravý sektor. Ich šéfovia hrozili vypuknutím „gerilovej vojny“.
Napriek streľbe policajtov, ktorá podľa svedkov nemohla byť so slepými nábojmi, ako tvrdí ukrajinská vláda, sa ťažkoodencom nedarilo „vyčistiť“ vládnu štvrť od stoviek demonštrantov, ktorí na nich aj štvrtý deň hádzali Molotovove kokteily. Zadržali desiatky z nich.
Zvony pravoslávneho Michajlovského zlatovrchého chrámu duneli centrom Kyjeva a tisíce Ukrajincov vyšli na kyjevské Námestie nezávislosti.
„Sláva Ukrajine! Hrdinom sláva!“ vykrikovali ľudia zároveň s pokrikom Vrahovia!
Azarov v Davose
Ukrajina sa v stredu prebudila do dňa plného násilia pripomínajúceho občiansku vojnu a premiér Mykola Azarov sa tváril, akoby sa nič nedialo, a odletel do švajčiarskeho Davosu na ekonomickú konferenciu.
Išiel tam diskutovať na panel s názvom: Perspektívy pre Ukrajinu. Tam ho podľa servera Buzzfeed účastníci svetového ekonomického fóra bojkotovali a prehĺbili tak medzinárodnú izoláciu ukrajinskej vlády.
Azarovov kabinet ešte pred jeho odchodom do Švajčiarska zmenil zákon, aby polícia mohla používať vodné delo aj v mrazoch pod mínus deväť stupňov Celzia.
„Je jasné, že niekto sa tu snaží vytvoriť diktatúru,“ povedal SME smutným hlasom Volodymyr Ohryzko, bývalý minister zahraničia Ukrajiny.
Stále veril, že zo stretnutia troch opozičných lídrov s prezidentom Janukovyčom by mohlo vzísť niečo pozitívne. Sedeli spolu viac ako tri hodiny, na ničom sa však nedohodli.
„Prezident Janukovyč na požiadavku majdanu vypísať predčasné prezidentské voľby nič nepovedal,“ rozprával líder hnutia UDAR Vitalij Kličko, ktorý na rozdiel od premiéra Azarova neodcestoval do Davosu, ale ostal medzi demonštrantmi.
Prezident dostal 24 hodín na odstúpenie. Ultimátum vyprší vo štvrtok večer, po ňom chce prejsť opozícia „do ofenzívy“.
Krízový výbor za účasti opozície a vlády znova zasadne počas štvrtka. Opozícia vytvorila alternatívny parlament, takzvanú ľudovú radu, aby konala rozhodnejšie.
Americké sankcie
Nádeje vkladané do ukrajinského prezidenta už ráno stratila americká vláda, ktorá zaviedla prvé sankcie a spísala zoznam neželaných osôb.
Podľa informácií EUObserveru je medzi nimi aj minister vnútra Vitalij Zacharčenko a šéf bezpečnostnej rady Andrej Kľujev.
Oboch demonštranti považujú za hlavných zodpovedných za policajnú brutalitu proti demonštrantom, ktorí protestujú proti zastaveniu zbližovania s Európou.
Čoraz viac ministrov zahraničných vecí Európskej únie je za podobné sankcie.
V Bruseli sa už niekoľko dní hovorí aj o zmrazení bankových účtov ukrajinských oligarchov, no akcieschopnosť klubu 28 krajín je tradične pomalšia ako v prípade Spojených štátov.
Znepokojené situáciou na Ukrajine sú aj ľudskoprávne organizácie. Počas demonštrácií zranili najmenej 52 novinárov, množstvo z nich cielene. Snajperi si ich zámerne vyberali za cieľ.
Amnesty International považuje za alarmujúce, že vládne autority vôbec povolili používanie ostrej munície.
„Ukrajinskí predstavitelia musia urobiť všetko, čo je v ich moci, aby zabránili ďalším stratám životov,“ vyzvala Kyjev Heather McGillová z Amnesty.
Výnimočný stav?
Čoraz častejšie však z prostredia opozičných lídrov počuť, že vláda ešte pritvrdí a pokúsi sa vyhnať demonštrantov aj z Námestia nezávislosti. Vláda by preto mohla vyhlásiť výnimočný stav a obmedziť občianske práva.
Janukovyča už o to žiadali jeho straníci v parlamente či v regiónoch na východe Ukrajiny.
Michail Čečetov z Janukovyčovej Strany regiónov už pre magazín Korespondent povedal, že v parlamente sú pripravení o vyhlásení mimoriadneho stavu hlasovať. Azarovova vláda sa tomu zatiaľ bránila.
