TOKIO, BRATISLAVA. Hromadné zabíjanie delfínov v zátoke pri japonskom meste Taidži sa odohráva každoročne, pre miestnych rybárov je to kľúčový zdroj príjmu.
Hoci ekologickí aktivisti na brutálne zabíjanie upozorňujú už nieľkoko rokov, až teraz sa o tom hovorí na úrovni diplomatov.
„Som hlboko znepokojená z honby na delfíny. Americká vláda takéto praktiky odmieta,“ napísala na Twitteri Caroline Kennedyová, čerstvá americká veľvyslankyňa v Tokiu a posledná žijúca dcéra Johna Fitzgeralda Kennedyho. Tento spôsob lovu označila za nehumánny.
Krajšie nezabijú
Lov delfínov
Japonské kvóty povoľujú ročne uloviť 20tisíc malých veľrýb, ide najmä o delfíny a sviňuchy. Sezóna lovu je od septembra do začiatku jari.
Mäso z jedného delfína sa dá predať asi za 350 eur, je kontaminované ortuťou. Živého môžu predať aj za 150-tisíc.
Japonskí rybári totiž lovia tak, že naženú niekoľko stoviek delfínov do jednej zátoky. Zátoku potom sieťami uzavrú a rozdelia ju na niekoľko menších častí.
V nich potom delfíny prežijú aj niekoľko dní bez potravín, kým ich rybári pretriedia – tie krajšie vyberú pre delfináriá a akvaparky, ďalšie sú určené na mäso. Až potom ich začnú nožmi zabíjať.
V utorok ráno začali podľa aktivistov zo skupiny Sea Shepherd, ktorá zátoku v Taidži každoročne sleduje, zabíjať asi 250 delfínov, ktorých tam nahnali v piatok.
Päťdesiat z nich vybrali pre akvaparky, medzi nimi i vzácne albínie mláďa a jeho matku, spolu to pre dedinčanov znamená príjem miliónov dolárov.
Aj keď sa týmto hromadným zabíjaním Japonci netaja, nechcú, aby sa o tom vo svete veľmi hovorilo. Preto zátoku vždy uzavrú, keď sa v Taidži objavia cudzinci, radšej zabíjanie delfínov načas pozastavia.
Dokumentárny film Zátoka, ktorý získal v roku 2010 Oscara, ukázal aj to, ako ekológovia museli vytvoriť elitný tím potápačov a filmárov, aby nakrútili zábery, ktorými potom vyvolali debatu. Zábery mora červeného od krvi a umierajúcich delfínov.
„Delfíny násilne naženú do vražednej zátoky, kde utrpia mnoho zranení. Zabijaci delfínov po nich úmyselne jazdia na lodiach, uväzňujú ich v sietiach a až potom ich zabijú,“ opísala pre Guardian proces aktivistka zo skupiny Sea Shepherd Melissa Sehgalová.
Zabíjajú ich údermi kovovými tyčami do chrbtice. „Potom trvá dvadsať až tridsať minút, kým delfíny zomrú. Cestou k mäsiarovi vykrvácajú, udusia sa alebo sa utopia,“ tvrdí.
Nie je to zakázané
Japonci sa obhajujú, že lov delfínov nie je zakázaný, na rozdiel od väčších veľrýb, ktoré japonské lode takisto lovia, oficiálne na vedecké účely.
„Lov delfínov je v našej krajine tradičnou formou rybolovu,“ reagoval na kritiku pre New York Times šéf úradu vlády Jošihide Suga.
Okrem mäsa lov delfínov vraj rybárom pomáha aj v tom, že sa tým zachováva väčšie množstvo rýb v mori, keďže ich delfíny nezjedia.
Rybárov sa zastal aj starosta Taidži Kazutaka Sangen. „V našej komunite sú aj rybári a tí len využívajú svoje právo na rybolov. Cítime ako povinnosť ochraňovať našich ľudí pred kritikou,“ vyhlásil pre CNN.
Aktivisti sa chcú podľa neho len zviditeľniť, aby získali viac zdrojov.
Delfínie mäso sa pritom v Japonsku jedáva len zriedkavo, väčšinou v rybárskych dedinách, v mestách takmer vôbec.
V roku 2008 vznikla kampaň, ktorá upozorňovala, že v delfíňom mäse našli výrazne vyššiu hladinu ortuti, ako odporúčajú lekári.
Aj keď k žiadne potvrdenej otrave neprišlo, delfínie mäso stiahli školské jedálne aj väčšina sietí supermarketov.
