Týždenník upozorňuje, že euroskeptici by v eurovoľbách mohli dosiahnuť až dvojnásobne lepší výsledok oproti minulosti.
BRATISLAVA. Podľa analýzy britského týždenníka by euroskepticky orientované politické strany mohli v májových voľbách získať až 25 percent z celkového počtu 751 kresiel Európskeho parlamentu.
Dosiahli by tak až dvojnásobne lepší volebný výsledok oproti minulosti.
The Economist predpokladá, že reálny volebný zisk euroskeptikov by sa mal pohybovať v rozpätí 16 až 25 percent.
Doterajšie prieskumy ukazujú na to, že budúci euroskeptickí poslanci budú pochádzať najmä z radov britskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), francúzskeho Národného frontu (FN), z holandskej Strany slobody (PVV) a talianskej Ligy severu (LN).
Svoje obavy pred májovými voľbami vyjadril podľa britského týždenníka The Economist predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.
"Nemali by sme zabúdať na to, že pred niekoľkými rokmi sme v Európe mali veľmi, veľmi znepokojujúci vývoj xenofóbie, rasizmu a intolerancie."
Moc spája
Podľa britského týždenníka strany s protieurópskou orientáciou sú:
- populistické a nacionalistické,
- majú vyhranený názor na Úniu, otázku prisťahovalectva a národnú suverenitu
- všetky dosahujú veľmi dobré výsledky v prieskumoch verejnej mienky.
Napriek spoločnému euroskeptickému postoju existujú aj otázky, na ktoré majú strany úplne odlišné názory.
Kým holandská Strana slobody horlivo podporuje Izrael a homosexuálne manželstvá, francúzsky Národný front má antisemitskú minulosť a organizuje protesty proti manželstvám rovnakého pohlavia.
Zatiaľ čo Strana slobody prostredníctvom svojho predsedu Geerta Wildersa označila islam za "totalitné náboženstvo" a Korán za "fašistickú knihu", francúzsky Národný front neodsudzuje islam ako náboženstvo, ale bojuje proti jeho rozpínavosti vo Francúzsku.
Záujem o väčší vplyv v Európskom parlamente bol však silnejší ako názorové rozdiely, a tak predsedkyňa Národného frontu Marine Le Penová a holandský predseda Wilders v novembri 2013 spojili svoje sily.
UKIP odmietol vstúpiť do aliancie s francúzskymi a holandskými euroskeptikmi.
Najznámejší euroskeptik
Predseda UKIP Nigel Farage je jedným z najznámejších euroskeptikov vďaka svojim nekonvenčným vystúpeniam.
Jeho strana nemá zastúpenie v britskom parlamente, no napriek tomu, podľa prieskumu denníka Independent of Sunday s ňou sympatizuje v súčasnosti až 27 percent Britov.
Za nimi skončili premiérovi konzervatívci a labouristi.
Vo svojom programe tvrdo presadzujú protieurópsku a protiimigračnú politiku.
Odmieta Spojené štáty európske, ale presadzuje Európu suverénnych štátov, ktoré navzájom spolupracujú a obchodujú.
Strana bojuje za vystúpenie Veľkej Británie z európskeho spoločenstva. "Chceme našu krajinu späť," otvorene žiada Nigel Farage v The Economist.
Britský prieskum Opinion/Observer zverejnený v pondelok je dôkazom toho, že jeho politika je úspešná.
Podľa prieskumu až 52 percent Britov je za to, aby Veľká Británia opustila Úniu. Informoval o tom portál euractiv.com.
Podľa toho istého prieskumu bolo oproti tomu v novembri minulého roka 50 percent Britov za vystúpenie Spojeného kráľovstva zo spoločenstva.
Po britskom premiérovi Davidovi Cameronovi patrí Nigel Farage v súčasnosti k najvplyvnejším politikom Spojeného kráľovstva.
Euroskeptické strany na hranici zákona
V Európe existujú aj také euroskeptické strany, ktoré balansujú na hranici zákona.
Medzi takéto strany patrí napríklad extrémne pravicová strana Zlatý úsvit (Golden Dawn) v Grécku.
Napriek tomu, že médiá ju označujú prívlastkami neonacistická, fašistická, jej predstavitelia takéto označenia odmietajú.
Spojitosť s fašizmom odmietajú aj napriek tomu, že vo svojom logu majú hákový kríž ich logo nápadne pripomína hákový kríž.
Zlatý úsvit výrazne presadzuje protiimigračnú politiku prostredníctvom hesiel "Túto krajinu môžeme zbaviť špiny" a "Grécko len pre Grékov".
Existuje podozrenie, že časť gréckej polície patrí k jej podporovateľom.
Súčasný predseda strany Nikos Michaloliakos sedí vo väzení, pretože ho spájajú s augustovou vraždou protifašisticky orientovaného rapera.
Na hranici zákona sa nachádza momentálne aj tretia najväčšia strana v maďarskom parlamente Jobbik.
Patrí taktiež ku krajnej pravici, no odmieta prívlastok radikálne nacionalistická.
Jobbik popiera, že by mal sklony k rasizmu alebo antisemitizmu aj napriek tomu, že jeho člen Marton Gyöngyösi pred rokom vyhlásil, že je najvyšší čas, aby sa vypracoval zoznam Židov v maďarskom parlamente a vo vláde, pretože predstavujú národné nebezpečenstvo.
Za svoje vyjadrenie sa neskôr ospravedlnil.
