Viktor Orbán neignoroval tender a celospoločenskú debatu o rozšírení jadrovej elektrárne Paks ruskou firmou len preto, lebo absolutistický vládca sa s poddanými z princípu neradí. Keby sa však celá vec dlho pretriasala, mohol by sa i posledný volič dopočuť, že tu nejde len o závislosť od Ruska. Ale o to, že tá závislosť je zbytočná.
Drvivá väčšina ekonómov a odborníkov na energetiku sa zhodla, že Maďarsko podľa známych trendov rozšírený Paks nepotrebuje a s takto získanou elektrinou nebude vedieť, čo robiť. Závratný rast ekonomiky, ktorý ju vraj spotrebuje, žije len vo vládnej propagande.
A keďže budú nové bloky schopné vyrábať elektrinu len veľmi draho, bude ju predávať iba hlboko pod cenu. Krajina na rozšírenie Paksu takmer isto doplatí. Zadlží sa, ľudia dostanú drahšiu elektrinu. Pozitívny vplyv na HDP a zamestnanosť bude len krátky a po čase sa obráti na opak.
Trendy sa, samozrejme, môžu zmeniť, ale aj v takom prípade je lepšie s novými blokmi počkať, až bude jasnejšie, čo a ako – súčasné bloky sa majú odstaviť až do roku 2037.
Neznamená to, samozrejme, že sa nový Paks nikomu nevyplatí. Veľmi sa ekonomicky i politicky vyplatí Rusku, vyplatí sa Orbánovej klientele, ktorá získa predražené štátne zákazky. Vyplatí sa Orbánovi pred voľbami, jeho propaganda bude hustiť bájky o tisícoch pracovných miest.
To je jadro problému. Podobne ako Putinov i Orbánov režim je nastavený tak, že z neho má málo ľudí pri moci trvale obrovský zisk. Zvyšok získa omrvinky, ktoré mu zdanlivo dočasne pomôžu a zabránia myslieť na záverečný drsný účet, ktorý raz zaplatí.
