Moskva 24. októbra (TASR) - Moskovská rukojemnícka dráma sa dnes vo večerných hodinách vystupňovala potvrdením správy o prvej obeti a explóziou granátov pri divadle.
Viac ako 40 čečenských povstalcov zadržiava od stredy večera v kultúrnom stredisku Dubrovka na juhovýchode Moskvy okolo 700 ľudí a vyhráža sa ich zabitím, ak sa ruské sily nestiahnu zo zakaukazskej republiky.
Bezpečnostná rada OSN dnes na návrh ruského veľvyslanca jednohlasne schválila rezolúciu odsudzujúcu násilnú akciu. Čin označila za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Bezpečnostný orgán vyzval Čečencov na okamžité a bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov a členské krajiny OSN na pomoc Rusku postaviť páchateľov tohto činu pred spravodlivosť.
Ruska, ktorá zahynula na začiatku rukojemníckej drámy, prišla o život pri pokuse o útek. Ako uviedol hovorca ruskej tajne služby FSB Sergej Ignatčenko, čečenskí útočníci ju zabili hneď, ako vtrhli do budovy. Obeť vo veku okolo 20 rokov utrpela vážne zranenia na hrudi.
Čečenskí útočníci sa dnes pokúsili granátmi zastaviť aj ďalšie dve utekajúce rukojemníčky. Ženám sa podarilo dostať na slobodu, hoci jedna utrpela zranenia. Tento incident vysvetľuje tri silné explózie, ktoré otriasli miestom drámy.
V protiklade k požiadavkám povstalcov uviedlo federálne vojenské velenie oddiely v Čečensku do stavu vysokej bojovej pohotovosti. Rusi posilnili všetky kontrolné stanoviská a zablokovali hlavné cesty.
Arabská televízna stanica al-Džazíra dnes odvysielala videonahrávky čečenských povstalcov, ktorí zaútočili na moskovské divadlo. Ozbrojenci v nich vysielajú posolstvo, že za nezávislosť svojej domoviny sú pripravení položiť i svojej životy.
Na jednej z nahrávok je päť zahalených žien, stojacich pred transparentom s arabským nápisom "Boh je veľký". Jedna z nich pritom povedala, že im je jedno, kde zomrú, za miesto svojej smrti si však zvolili Moskvu a zoberú so sebou i "duše neveriacich". Dodala, že ich čin určite budú nasledovať "tisícky" ďalších.
Separatisti medzitým prepustili na slobodu piatich rukojemníkov, vrátane jedného cudzinca. Medzi zvyšnými štyrmi sú tri deti a jedna žena. Komando tak už prepustilo na slobodu všetky deti. Podľa britského veľvyslanectva je prepusteným cudzincom občan Veľkej Británie.
Útočníci zároveň navrhli prepustenie desiatich rukojemníkov za jedného ruského poslanca, uviedla agentúra RIA Novosti.
Medzi rukojemníkmi sa nachádza niekoľko štátnych príslušníkov západných krajín. Ide o Američanov, Britov, Rakúšanov, Nemcov, Austrálčanov a Holanďanov. Medzi zadržiavanými cudzincami sú aj Bielorusi, Bulhari a Azerbajdžanci. Slovenské veľvyslanectvo v Moskve nemá informácie o tom, že by sa medzi rukojemníkmi nachádzali aj občania SR.
Čečenci dnes ráno prejavili ochotu prepustiť na slobodu občanov západných štátov. Mali ich odovzdať diplomatickým zástupcom týchto krajín. Neskôr však dohodu zrušili, pretože diplomati prišli na miesto príliš neskoro.
Ako uviedol Ruslan Chazbulatov, bývalý predseda parlamentu, ktorý s Čečencami vyjednáva, ruské úrady sú pripravené zaručiť čečenským separatistom bezpečný odchod do tretej krajiny, ak prepustia rukojemníkov.
Čečenci majú so sebou automatické zbrane, granáty, výbušniny, míny a kanistre s benzínom. Podľa stanice Echo Moskvy pripojili výbušniny ku kreslám, na stĺpy, steny a pozdĺž chodieb, ako aj k vlastným telám.
Rukojemnícka dráma sa odohráva vo vzdialenosti asi 4,5 kilometra od Kremľa. Ruský prezident Vladimir Putin zrušil kvôli tejto udalosti plánovanú niekoľkodňovú cestu do Nemecka, Portugalska a Mexika. Vyhlásil, že teroristická akcia v Moskve bola naplánovaná v zahraničí a vedú ju "tí istí zločinci", ktorí bojujú proti ruským jednotkám v Čečensku.
Bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov apeloval na ruskú vládu, aby riešila rukojemnícku krízu sľubom, že bude viesť s rebelmi rozhovory o budúcom štatúte separatistického Čečenska.
Čin čečenských teroristov odsúdili medzinárodné organizácie, ako je Rady Európy, Amnesty International a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Ostro ho odmietli aj jednotlivé krajiny, vrátane Číny, Británie, Česka, či Bulharska.
