SME

Ľudia v Zimbabwe nemajú čo jesť a OSN im nedokáže pomôcť

Pre sucho, nedostatok podpory a rastúce ceny hnojív sa vyše dva milióny ľudí ocitli na hranici života a smrti.

Až 2,2 milióna obyvateľov Zimbabwe každý deň bojuje s hladom.Až 2,2 milióna obyvateľov Zimbabwe každý deň bojuje s hladom. (Zdroj: TASR/AP)

Pre sucho, nedostatok štátnej podpory a neustále rastúce ceny hnojív sa vyše dva milióny ľudí ocitli na hranici života a smrti.

HARARE, ZIMBABWE. "Jedlo potrebujeme viac ako inokedy, " sťažuje sa Sibaya, 76-ročný obyvateľ južnej provincie Matabeleland.

Pre oblasť, v ktorej žije, je typické nadmerné sucho, minulú sezónu však označuje za doteraz najhoršiu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 2013 OSN pridelila Zimbabwe v rebríčku indexu ľudského rozvoja až 172. priečku z celkového počtu 187 krajín.

Počet ľudí, ktorí trpia nedostatkom potravín sa v priebehu posledných dvoch rokov zdvojnásobil na 2,2 milióna, čo predstavuje štvrtinu vidieckeho obyvateľstva.

SkryťVypnúť reklamu

Prieskum ukázal, že štyri z desiatich detí do piatich rokov jedia iba dvakrát denne. Trpia nedostatkom živín, ktoré sú potrebné pre optimálny rast.

V utorok Svetový potravinový program OSN oznámil, že pre nedostatok financií v nasledujúcom období výrazne obmedzí distribúciu pomoci.

"Boli sme nútení znížiť prídely potravín pre milión našich príjemcov a v ďalších mesiacoch dôjde pravdepodobne ešte k razantnejšiemu obmedzeniu."

OSN potrebuje 60 miliónov dolárov na to, aby mohli Zimbabwe poskytnúť potravinovú pomoc v pôvodnom rozsahu.

Načítavam video...

Juhoafrická republika a Zambia poskytli prvú pomoc

Medzi najvýznamnejšie plodiny krajiny patrí kukurica. Minulú sezónu úrodu poškodili najprv záplavy a neskôr nadmerné suchá.

Ako uvádza oficiálna správa vládneho výboru, pred dvoma rokmi vypestovala krajina až 1,4 milióna ton kukurice.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 2013 však úroda klesla na 800-tisíc ton. To je iba polovica z toho, čo je pre obyvateľov krajiny nevyhnutné.

V dôsledku období sucha tiež vzrástla priemerná cena obilia z 33 na 53 centov za kilogram.

"V krajine je kritický nedostatok potravín. Vláda sa preto v spolupráci s mimovládnymi organizáciami usiluje dovážať potraviny z iných krajín," hovorí Ngoni Masoko, pracovník ministerstva poľnohospodárstva v Harare.

Podľa údajov juhoafrickej informačnej služby Južná Afrika poskytla Zimbabwe od 1. mája približne 130-tisíc ton obilia.

Susedná Zambia sa taktiež zaviazala, že poskytne krajine pomoc v podobe 150-tisíc ton kukurice.

Tabak ako záchrana

V roku 2000 začalo vládou podporované násilné obsadzovanie približne jedného milióna hektárov pôdy. Asi 620-tisíc farmárov prišlo o prácu a boli vyhnaní zo svojich domovov.

SkryťVypnúť reklamu

V nasledujúcich ôsmich rokoch ekonomika poklesla až o 40 percent. Aby sa drobní poľnohospodári uživili, preorientovali sa na pestovanie tabaku.

V roku 2008 sa zvýšila produkcia tabaku zo 48,3 milióna kilogramov na 166,7 milióna kilogramov. Úspešná produkcia tabaku obohatila štát o 612 miliónov dolárov.

Gaston Ncube, 44-ročný poľnohospodár, ktorý žije 30 míľ severozápadne od provincie Beitbridge vie, prečo krajina bojuje s nedostatkom potravín.

"Problém spočíva v tom, že v krajine neexistujú stimuly pre malých poľnohospodárov, ako som ja."

"Ak pestujete bavlnu, alebo tabak, kupujúci vám poskytne peniaze na hnojivá a osivá. Ale ak pestujete plodiny pre domácu spotrebu, nikto vám peniaze nedá," dodáva poľnohospodár.

SkryťVypnúť reklamu

Zatiaľ čo roľníci trpia, v mestách, kde väčšina ľudí používa americký dolár, ceny potravín klesli. Juhoafrický rand, ktorý sa používa vo väčšine prípadov dovozu, sa však naopak oslabil.

Vláda podľa juhoafrického koordinátora Potravinárskej a poľnohospodárskej organizácie OSN Davida Phiriho pripravuje na rok 2014 jednorazovú dotáciu pre poľnohospodárstvo

Smerovať má do 1,6 milióna domácností, aby sa podarilo predísť ďalšej potravinovej kríze.

Zdroj: Washington Post

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 565
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 259
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 443
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 611
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 564
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 278
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu