Nemci patria medzi najtolerantnejšie národy sveta. Aspoň podľa amerického Pew Research Center. Až 87 percent odpovedalo vlani kladne na otázku, či má spoločnosť akceptovať homosexualitu.
Menej výhrad voči gayom a lesbičkám majú vraj už len Španieli.
Napriek tomu bolo dosť prekvapujúce, s akým nadšením médiá pred pár dňami oslavovali priznanie futbalistu Thomasa Hitzlspergera, ktorý vlani skončil profesionálnu kariéru.
V rozhovore pre Die Zeit bývalý nemecký reprezentant prezradil, že je gay a že sa nikdy za to nehanbil. O politikov, alebo umelcov žijúcich otvorene ako gay v Nemecku niet núdza. Ale športovec a ešte k tomu futbalista?
Tridsaťjedenročný Mníchovčan povedal, že svojím vystúpením chce rozprúdiť diskusiu o homosexualite v športe. To sa mu podarilo. Správy, komentáre a diskusie na túto tému zaplnili na niekoľko dní takmer všetky nemecké médiá.
Palcovými titulkami a v zriedkavej zhode prejavili „Rešpekt!“ bulvárny Bild i ľavicovo-alternatívny Taz.
O súčasnom stave zrovnoprávnenia gayov a lesbičiek v nemeckej spoločnosti sa diskutovalo v televíziách i rádiách. Hitzlspergera za jeho otvorenosť pochválil dokonca i vládny hovorca („Žijeme v krajine, kde nikto nemusí mať strach z intolerancie, keď sa prizná k svojej sexualite.“) A prestížny Der Spiegel zdôraznil, že téma zaobchádzania s homosexuálmi sa pre nebezpečenstvo diskriminácie stala v krajine meradlom liberálnosti.
Ministerstvo školstva v Stuttgarte napríklad nedávno navrhlo, aby školy rešpektovali mnohorakosť sexuálnej orientácie a tento fakt tematizovali na vyučovaní.
Načo liberálnosť, pomyslel si na druhej strane učiteľ Gabriel Stängle a dal na internet petíciu proti ministerskému odporúčaniu. Len za niekoľko týždňov ju podpísalo vyše 130-tisíc ľudí.
