Mohol by znížiť európsku závislosť od dovozu plynu, najmä z Ruska. No zatiaľ to vyzerá tak, že v Európe ťažba plynu z bridlice nespôsobí takú revolúciu ako v Spojených štátoch. Mnohé krajiny sa ho boja ťažiť pre obavy o životné prostredie, ďalšie nemusia mať také zásoby, ako si mysleli.
BRATISLAVA. Ťažba zemného plynu z bridlice, čo je usadená ílovitá hornina, nie je nový fenomén. Prvýkrát ju vyskúšali ešte v roku 1821 v Spojených štátoch.
Dlho však bola na okraji záujmu, v roku 2000 napríklad tvoril plyn z bridlice 1,6 percenta všetkého vyťaženého plynu v Amerike.
To všetko zmenil George Mitchell, ktorý sa považuje za otca modernej ťažby bridlicového plynu.
Zmenil svet s bridlicou
Práve jemu sa podarilo zefektívniť dolovanie plynu z bridlice, čím sa stal rentabilným. Britský Economist napísal, že „len málo biznismenov zmenilo tak svet ako práve George Mitchell“.
Základom sú horizontálne vrty, ktoré môžu byť dlhé aj niekoľko kilometrov. Do bridlice sa pod veľkým tlakom púšťa voda s pieskom a chemikáliami, ktoré narúšajú bridlice a uvoľňujú z nich zemný plyn.
V Spojených štátoch začali pribúdať nové vrty každý deň. Aj vďaka nim klesla v Amerike cena zemného plynu o tretinu (čo má dosah aj na svetové ceny, rovnako ako ceny na Slovensku).
Tohtotýždňová správa britskej ropnej spoločnosti BP hovorí, že Spojené štáty sa vďaka bridlicovému plynu stanú v roku 2017 čistým exportérom plynu a v roku 2035 by mali byť energeticky sebestačnými.
K bridlicovému plynu sa upierajú pohľady plné nádeje aj v iných krajinách. Ťažiť ho začala aj Čína, ktorá by mala mať najväčšie zásoby na svete. Aj keď odhady sa často menia.
Poľská bublina
„V Európe sa momentálne bridlicový plyn vôbec neťaží,“ hovorí expert na energetiku a bývalý novinár Trendu Karel Hirman.
Práve pre nejasnosť, koľko plynu sa skrýva v bridlici, odmieta „veštiť“, či spôsobí podobnú revolúciu v európskej energetike, aká sa teraz deje v tej americkej.
„V Spojených štátoch sa vyvinula technológia na jej ťažbu. Takisto sú tam vhodné geologické podmienky. Nie je totiž bridlica ako bridlica,“ dodal.
Dobrým príkladom na opatrnosť je Poľsko. V roku 2011 americká správa tvrdila, že v Poľsku môže byť 5,3 bilióna kubických metrov plynu v bridliciach. Neskôr klesli prognózy podľa Financial Times na 346 až 768 miliárd.
Ťažba tu však nemusí byť jednoduchá. Tento týždeň oznámila talianska spoločnosť Eni, že vzdáva prieskumné vrty v Poľsku, rovnako ako predtým aj iné firmy ako ExxonMobil. Napriek tomu je Poľsko stále jednou z tých krajín, kde veria bridlicovému plynu.
Tento rok by sa mal práve tu prvýkrát v Európe komerčne ťažiť, chcú aj zdvojnásobiť počet vrtov.
Veľká diskusia teraz prebieha vo Veľkej Británii, ktorá by tiež mala mať rozsiahle zásobárne.
Tento týždeň tu dostal povolenie na prieskum francúzsky gigant Total. Britská vláda to podporuje, no nie každý v Británii je tým nadšený - a nielen preto, že Total je francúzsky a doma ťažiť nemôže.
Kde sa ho boja
Francúzsko totiž patrí ku krajinám, kde parlament ťažbu bridlicového plynu zakázal.
Podobne sa podľa Economistu rozhodli aj politici v Bulharsku, Holandsku či v Česku. Mnohé európske krajiny sa obávajú environmentálnych škôd, ktoré pri ťažbe môžu vzniknúť.
Protestujúci ľudia napríklad zastavili prieskum v Rumunsku. Aktivisti hovoria, že do bridlice sa púšťajú chemikálie.
Podľa Hirmana sú tieto obavy prehnané. „Ťažba z bridlice sa veľmi neodlišuje od klasickej ťažby zemného plynu. Bridlica je hlboko pod kolektormi podzemnej vody, chemikálie sa používajú aj pri klasickej ťažbe,“ povedal.
Podľa britského Economistu štúdia v jednej oblasti v Amerike hovorila o zvýšenom výskyte plynu vo vode, zrejme z presakujúceho vrtu, no inde sa to nepotvrdilo.
Aktivisti hovoria aj o tom, že by to mohlo spôsobovať malé zemetrasenia, čo naznačovali niektoré prípady, no podľa britského magazínu na to chýbajú dôkazy.
Hirman hovorí, že búrlivé diskusie o vplyvoch na životné prostredie prebiehajú aj v Spojených štátoch. Tam to však rozvoj bridlicového plynu tak nevyplnilo.
Európa zostane závislá
Štúdia BP hovorí, že vzhľadom na odpor v krajinách ako Francúzsko a odchod investorov z Poľska, Európu v najbližších rokoch revolúcia nečaká.
Do roku 2035 podľa ich odhadov naplní bridlicový plyn len šesť percent dopytu Európy po plyne (Európska komisia odhaduje pre krajiny Únie prinajlepšom desať percent).
Aj to bude mať za následok, že sa európska závislosť od dovozu ešte zvýši - z 37 percent na 51 percent v roku 2035.
Experti u nás bridlicu nehľadali
Na Slovensku by mohli byť zásoby bridlicového plynu v oblasti od Kežmarku po Prešov. Ochranári sú proti ťažbe v lesoch.
BRATISLAVA. Napriek tomu, že susedné Poľsko by mohlo mať jedny z najväčších zásob bridlicového plynu v Európe, na Slovensku bridlicový plyn neriešime. Hoci nejaké zásoby by sme mohli mať aj my.
„Isté zásoby by mohli byť v oblasti od Kežmarku po Prešov,“ hovorí manažér Aurelian Oil & Gas Slovakia Stanislav Benada. Táto spoločnosť sa zaujímala o ťažbu plynu klasickým spôsobom na východe Slovenska okolo Bardejova.
Ministerstvo hospodárstva hovorí, že my sa spoliehame skôr na iné formy energie. Bridlicový plyn by momentálne nemal nikto na Slovensku hľadať.
Ak by sa aj na Slovensku predsa len objavili väčšie zásoby, ani u nás by ťažba neprešla ľahko. Aktivisti ako napríklad Lesoochranárske združenie VLK odmietajú, že by sa v slovenských lesoch na severe mal ťažiť plyn akýmkoľvek spôsobom.
Tomáš Vasilko
