WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď sa o pár rokov pozriete na oblohu, môže tam okrem vtákov a dopravných lietadiel v pozadí lietať aj niečo iné.
Bezpilotné lietadlá alebo drony nemusia slúžiť len na zabíjanie teroristov (popri ktorých niekedy zasiahnu aj nevinných civilistov) v pakistanských a afganských horách. Čoraz častejšie sa začínajú využívať aj na nevojenské účely.
Už dlhšie sa vie, že bezpilotné lietadlá pomáhajú strážiť americké hranice, najmä tú s Mexikom.
Americký denník Washington Post napísal, že americký úrad na ochranu hraníc svoju flotilu desiatich bezpilotných predátorov čoraz častejšie požičiava aj iným štátnym agentúram.
Použitie je rôzne: od sledovania rozsahu povodní či šírenia požiaru cez hľadanie marihuanových polí až po chytanie zlodejov dobytka.
Slováci v armáde
Drony
Prvé lietadlo bez posádky pilotované na diaľku vymysleli v roku 1916.
V minulosti sa využívali na fotografovanie krajiny.
Oveľa viac ich začali využívať v posledných rokoch Američania vo vojne proti terorizmu. Využívajú ich čoraz častejšie aj mimo armády, pri ochrane hraníc či záplavách.
Bezpilotné lietadlá, v ktorých nesedí pilot, ale namiesto toho ich ovláda človek zo zeme, sa stávajú čoraz sofistikovanejšími. Tie najmodernejšie sledujú zem gigapixelovými fotoaparátmi.
Okrem Spojených štátov ich preto chcú v budúcnosti využívať aj iné štáty. V Bruseli sa diskutuje, žeby bezpilotné lietadlá strážili hranice Európskej únie pred pašovaním ľudí, pomáhať by tiež mohli pri prírodných katastrofách.
Slovenské ministerstvo vnútra odmietlo povedať, či aj ono má takéto stroje. „Bezpilotné prostriedky budú mať v budúcnosti veľké uplatnenie v policajných zložkách,“ odpísal SME tlačový odbor.
Izraelské špionážne bezpilotné lietadlá Skylark má k dispozícii slovenská armáda. No kým pred pol rokom to hovorkyňa povedala pre aktualne.sk, v stredu to z bezpečnostných dôvodov odmietla potvrdiť.
Česká armáda pre SME potvrdila, že vlastní dva typy dronov, celkovo štyri kusy.
Súkromníci
Čoraz viac sa začína hovoriť aj o komerčnom využívaní bezpilotných lietadiel.
V tomto sú americkí regulátori opatrní. Váhajú s povolením, aby súkromné firmy púšťali svoje drony do vzduchu. Denník Wall Street Journal to prirovnal k obave amerických úradov otvoriť internet pre súkromníkov v 90. rokoch.
Oveľa liberálnejšie sa k tomu stavajú v iných krajinách. Kým Amazon plánuje dopravu kníh zákazníkom do piatich rokov, austrálska spoločnosť Zookal chce takto prepravovať učebnice pre obyvateľov Sydney už tento marec.
Nemecký prepravca Deutche Post DHL v decembri testoval svoj Paketkopter - lietajúci robot, ktorý prepravil lieky.
Špeciálnu úlohu vymýšľa pre bezpilotné lietadlá spoločnosť Sharper Shape vo Fínsku. Majú skúmať lesy a nájsť najvhodnejšiu trasu pre elektrické vedenie, aby ho stromy neničili.
Aby sa bezpilotné lietadlá vo veľkom vzniesli na oblohu amerických či európskych miest, musia vyriešiť dva problémy.
Prvým je ochrana súkromia – aktivisti hovoria, že ho špehovacie lietadlá s modernou technikou narušujú. Ešte vážnejšia je ochrana pred útokmi hackerov. Tí sa môžu pokúsiť prevziať kontrolu nad lietadlami, prípadne ich aj uniesť.
