VATIKÁN. Vatikán obmedzí výdavky na skúmanie života a skutkov kandidátov na vyhlásenie za blahoslavených alebo svätých.
V stredu o tom napísal vatikánsky denník Osservatore romano.
Vyhláseniu za blahoslaveného či svätého predchádza dlhý proces skúmania jeho života, skutkov, prípadne zázrakov, ku ktorým došlo.
Prvá fáza skúmania sa koná v diecézach, potom pokračuje vo Vatikáne. Procedúra trvá niekoľko rokov a zapájajú sa do nej aj mnohí odborníci vrátane lekárov, ktorí musia uznať, že uzdravenie chorého muselo byť zázrakom.
Skúmanie si vyžaduje často aj expertízy či veľa cestovania.
Závislosť od pomoci Západu
Skúmania prípadov z Afriky a iných chudobnejších oblastí sveta sa preto často končia úspešne len v prípade finančnej pomoci zo Západu.
Nerovnosť inšpirovala predsedu Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata, aby dal vypracovať "tabuľku cenových taríf" pre jednotlivé prípady.
Taliansky kardinál súčasne vyzval na finančnú pomoc pre kauzy chudobných a podčiarkol, že pápež si želá oceňovať svätosť kňazov a laikov.
Rýchlosť pri Jánovi Pavlovi II.
Svätorečenie má dva stupne. Prvým je beatifikácia (blahorečenie), pri ktorej je kandidát vyhlásený pápežom za blahoslaveného a je povolená jeho verejná úcta v národnej cirkvi.
Ak jeho úcta a význam prerastie národný rámec, proces kanonizácie pokračuje a jeho výsledkom môže byť pápežom vydaný dekrét o svätorečení.
Celá procedúra môže trvať niekoľko rokov, ale aj storočí.
Najrýchlejším prípadom svätorečenia v moderných dejinách cirkvi je kauza pápeža Jána Pavla II., ktorý bude za svätého vyhlásený v máji, len deväť rokov po svojej smrti v roku 2005.
