Za vlády súčasného čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga sa kontrola novinárov ešte zintenzívnila. Zatiaľ čo zahraniční korešpondenti majú problém s predĺžením víz, novinári pôsobiaci priamo v Číne každodenne riskujú nielen svoje pracovné miesto, ale aj väzenie, ak nerešpektujú ideológiu strany.
PEKING. Čínski novinári sa sťažujú, že správy podliehajú oveľa väčšej cenzúre ako v minulosti. Dokonca iba pred pár mesiacmi vstúpili do platnosti nové obmedzenia, ktoré vyžadujú povolenie predtým, ako sa stretnú zahraniční reportéri a podnikatelia.
V poslednom štvrťroku 2013 sa čínski novinári museli opäť zúčastniť ideologického školenia, v rámci ktorého im školitelia prezentovali "marxistický pohľad" na žurnalistiku. Novinári museli úspešne zvládnuť aj skúšky, a presvedčiť tak skúšajúcich, že nespočetné heslá a myšlienky komunistickej strany ovládajú a riadia sa nimi aj v práci.
Ideologická príprava čínskych novinárov nie je v krajine ničím nezvyčajným. Kurzy sa konajú zhruba každých desať rokov už od roku 1978. Zarážajúce na tom je, že sa stále organizujú aj napriek tomu, že Čína pokračuje v liberalizácii svojej ekonomiky.
Propaganda oficiálne už aj na univerzitách
V rovnakom čase najvýznamnejšie žurnalistické školy v Číne vyhlásili, že propaganda bude oficiálne zohrávať vedúcu úlohu v ich manažmente.
Nemenovaný profesor ďalej dodáva, že príslušná univerzita a čínske ministerstvo školstva bude vo väčšej miere kontrolovať a obmedzovať akademickú slobodu študentov.
"Aj po toľkých rokoch reforiem a otvárania sa svetu naďalej používajú metódy z 18. storočia, je to smiešne," sťažoval sa profesor, ktorý si neželal byť menovaný. "Väčšina akademikov z rôznych škôl odmieta rešpektovať takéto rozhodnutia," dodáva profesor.
Odvážny novinár prehovoril po desiatich rokoch
Bývalý reportér a producent Čínskej štátnej televízie Wang Qinglei po desiatich rokoch prehovoril o "dusnom prostredí", v ktorom musia čínski novinári pracovať. Na sociálnej sieti sa priznal, že je už zo všetkého unavený.
Wang sa vo svojom mimoriadnom liste na rozlúčku sťažoval, že novinári, ktorí pracujú v štátnej televízii, sa pomaly menia z tzv. "strážnych psov" na "manipulovaných klaunov".
Wang upozorňuje na to, že kým štátna televízia sa rýchlo rozšírila po celom svete a otvorila si 70 pobočiek, kedysi rešpektovaná televízia v Číne sa pomaly stáva terčom posmechu zo strany domácich.
"To, že máte úplne novú budovu a zariadenie a máte k dispozícií mnohé národné a celosvetové korešpondenčné príspevky ešte neznamená, že máte všetko," napísal novinár. "Napriek všetkému sme pomaly strácali dôveryhodnosť a vplyv."
Čínska vláda sa obáva vplyvu internetu a sociálnych sietí
Experti tvrdia, že čínsku vládu znepokojuje rastúci vplyv internetu a sociálnych sietí. Obáva sa najmä toho, že ak by domáci, alebo zahraniční novinári písali kritiku adresovanú vláde, prostredníctvom internetu sa môže hneď rozšíriť po celej krajine.
Pre neustále rastúci počet domácich protestov a zároveň skúsenostiam z arabskej jari v zahraničí, je vláda odhodlaná urobiť všetko pre to, aby si zabezpečila svoje prežitie.
Prezident presadzuje prísnejšiu kontrolu
Čínsky prezident sa snaží sprísniť kontrolu nad médiami,aj napriek tomu, že prostredníctvom sérií reforiem chcel predovšetkým stimulovať ekonomiku, prečistiť stranu a venovať sa niektorým oblastiam, ktoré vyvolávajú nespokojnosť.
"Musíme presadzovať marxistický pohľad v žurnalistike," povedal v auguste v jednom významnom prejave o ideológii.
Čínsky prezident dodáva: "Musíme sprostredkovávať pozitívnu energiu. Musíme sa uistiť, že internet kontrolujú najmä ľudia, ktorí sú lojálni voči marxizmu, lojálni voči strane a lojálni k ľuďom."
Sloboda tlače v Číne je horšia ako na Kube
Čína patrí medzi najrepresívnejšie štáty na svete čo sa týka slobody tlače. V krajine je ešte stále väčšia sloboda tlače ako v Iráne alebo v Severnej Kórey, ale menšia než na Kube alebo vo Vietname.
Napriek nepriaznivým podmienkam sa môže aj Čína môže pýšiť niekoľkými novinármi, ktorí robia investigatívnu žurnalistiku na úrovni. I keď len malý zlomok ich práce uzrie svetlo sveta.
Čínski investigatívni novinári často píšu najmä o sociálnej nespravodlivosti, korupcii miestnych úradníkov a neustálom zhoršovaní životného prostredia. Prispeli taktiež k odhaleniu krízy v zdravotníctve, akou boli napríklad SARS a AIDS.
"Od polovice 90. rokov až približne do roku 2003 sme mohli byť svedkami renesancie, mohli sme vidieť dokonca investigatívne reportáže, ktoré sa z hľadiska kvality dali prirovnať k reportážam v slobodnejších krajinách," povedal David Bandurski z Univerzity v Hongkongu. "Ale v posledných desiatich rokoch sme svedkami neustále sa zväčšujúceho tlaku."
Bandurski upozorňuje na to, že funkcionári chcú iba vyvolať v novinároch strach o prácu. "Nezabudnite, pre koho pracujete. Kedykoľvek vám môžeme prácu aj vziať."
Financovanie čínskych médií
V Číne existujú najmä médiá, ktoré financuje vláda, štátom riadené organizácie, akou je napríklad tlačová agentúra Sinchua alebo Ľudová denná tlač, ktorú využíva najmä strana na prezentovanie svojich názorov.
V krajine však existuje aj niekoľko komerčných a liberálnych novín a časopisov ako napríklad Southern Weekly. Vlastnia ich predovšetkým krajské výbory a financujú sa najmä prostredníctvom reklamy. Novinári sa usilujú získať dôveryhodnosť čitateľov kritickejšími správami.
Tabu témy
Novinári často označujú svoju profesiu ako "tanec s putami" - ministerstvo spútava novinárov svojimi nariadeniami, v ktorých jasne stanovujú, o čom sa môže písať a o čom nie.
Reportéri zo Southern Weekly povedali, že v priebehu minulého roka dostali viac ako tisíc takýchto správ.
Niektoré témy ako napríklad demonštrácie na námestí Tchien-an-men v roku 1989, alebo kritika prezidenta sa nepripúšťajú. Žiadny priestor pre nezávislé spravodajstvo nie je ani v citlivej otázke Tibetu. Značne obmedzená sloboda tlače je aj vo vojenských a náboženských otázkach.
Čínske úrady sú aj napriek zákazom veľmi opatrné. Pre istotu dosadzujú do jednotlivých médií svojich ľudí, ktorí majú jedinú úlohu - cenzúru článkov.
Novinári, ktorí doplatili na svoju poctivú prácu
Investigatívneho reportéra Lua Chang-pinga preložili z najvýznamnejšieho ekonomického časopisu do iného krátko po tom, čo ho ocenila Transparency International.
Luo totiž vo svojej ďakovnej reči kritizoval "politický smog", ktorý visí nad Pekingom.
Ju Chen bol taktiež významný investigatívny novinár. V roku 2012 ho vyhodili, pretože navrhol na sociálnej sieti, aby sa armáda zodpovedala skôr národu ako strane. Tvrdí, že úsilie strany odstrániť ľudí ako je on, si vybralo svoju daň. "Nikto už nechce vyrobiť titulnú stranu novín tak ako kedysi, pretože v redakciách už takmer niet nikoho, kto by za to zobral zodpovednosť."
Ostatní novinári čelia ešte horším osudom. Výbor na ochranu novinárov hovorí, že až 32 reportérov, redaktorov a blogerov je za mrežami. Čína je treťou krajinou na svete v počte väznených novinárov.
Ekonomická redaktorka, ktorá si nechcela zverejniť meno, pretože nemá oprávnenie rozprávať sa so zahraničnými novinármi, povedala, že mnohé z jej článkov nakoniec ani vôbec nepublikovali.
Týkalo sa to najmä tých, ktoré negatívne vystupovali voči štátnym podnikom alebo spoločnostiam, ktoré vlastnili rodinní príslušníci vysoko postavených funkcionárov komunistickej strany.
Novinári tvrdia, že mnohé mocné spoločnosti urobia všetko, aby zabránili vydaniu takýchto negatívnych správ – buď podplatia miestnych úradníkov, alebo využijú svoj politický vplyv.
Autor: Preklad: Monika Himpánová
