1.Referendum o prevrate
Len pred rokom sa v Egypte podobné referendum konalo. Ľudia odobrili novú ústavu, ktorú spísali vtedajší vládni politici z Moslimského bratstva. V lete však armáda pri prevrate zvrhla legitímne zvoleného prezidenta Muhammada Mursího a platnosť ústavy pozastavila.
Armádu v prevrate podporili ľudia v uliciach, no jej kroky zatiaľ neprešli testom vo voľbách. Teraz majú Egypťania prvýkrát šancu ukázať, čo si o vláde myslia. „Dočasná vláda to určite bude prezentovať ako hlasovanie, ktoré má legitimizovať zosadenie Mursího,“ cituje BBC Hishama Hellyera, odborníka na Blízky východ.
Bolo by veľkým prekvapením, ak by referendum neprešlo. Aj keď spoľahlivých prieskumov verejnej mienky je v Egypte veľmi málo, armáda má tradične veľkú podporu medzi ľuďmi. Aj mnohí z tých, čo nesúhlasia s prevratom, podporujú ozbrojené sily. Za prijatie novej ústavy lobujú i médiá.
Referendum navyše bojkotuje Moslimské bratstvo, ktoré hovorí o „krvou pošpinenej ústave“. „Nech je návrh ústavy akýkoľvek, sme proti nej. Nečítal som ju a ani nikto iný,“ povedal pre Guardian Muhammad Abdalmahbúd, člen Moslimského bratstva.
2.Armáda ostáva pri moci
O Egypte sa niekedy hovorilo ako o vojenskom režime, keďže bývalí prezidenti boli z vojenského prostredia. Aj keď po revolúcii v roku 2011 postupne prebrali moc civilisti, armáda si ju teraz berie späť. Aj súčasný šéf armády Abdal Fatah Sisí naznačil, že ak ústava prejde, mohol by kandidovať za prezidenta.
V ústave sa vôbec prvýkrát píše, že generáli budú v najbližších ôsmich rokoch priamo dosadzovať ministra obrany, civilisti nebudú zasahovať ani do rozpočtu. A armáda bude môcť súdiť aj civilistov, ak sa dopustia „priamych útokov“ na armádu, jej dokumenty alebo majetok.
„Táto ústava len legitimizuje veľmi silnú a nespochybniteľnú úlohu armády v dnešnom Egypte,“ povedala pre BBC spisovateľka Ahdaf Suífová, ktorá v roku 2011 tiež protestovala na Tahríre. Teraz hovorí, že sa situácia vracia pred revolúciu.
3.Šaría ostáva
Aj za vlády „sekulárneho“ Mubaraka bolo základom ústavy islamské právo šaría. To sa nemení ani teraz, ústava garantuje aj náboženskú slobodu pre všetkých veriacich (ústavu a prevrat podporili i zástupcovia koptských kresťanov). Islam ostáva štátnym náboženstvom.
Z ústavy autori vypustili úlohu univerzity al-Azhar, centra islamskej vzdelanosti. Tá podľa starej ústavy posudzovala, či zákony nie sú v rozpore s islamom.
Ústava zakazuje aj zakladanie politických strán na náboženskom základe. Zabraňuje tým politickému pôsobeniu Moslimského bratstva, ktoré vláda označila za teroristickú organizáciu a len za účasť na jej protestoch hrozia tri roky väzenia.
4.Voľby do mesiaca
Ak prejde ústava, dočasný prezident Adlí Mansúr má tridsať dní na to, aby vyhlásil voľby. Sám rozhodne, či to budú parlamentné, alebo prezidentské voľby, po nich má pol roka na vyhlásenie tých druhých. Nový prezident už nebude môcť vládnuť „večne“ ako Mubarak, ústava ho obmedzuje na dve volebné obdobia po štyri roky.
