Liberálny zákon spravil z Nemecka nevestinec Európy. Pomôcť by mu mohla úplná legalizácia a prísna regulácia prostitúcie.
Nemecko je rajom pre sexturizmus. Osobnosti to chcú zmeniť
BERLÍN. Sex na paušál, rýchlovky na letisku či obdoba „all you can eat“. To je len malá časť z ponuky erotických špecialít v Nemecku, kde prostitúcia od prijatia liberálneho zákona v roku 2002 vzrástla tak dramaticky, že kritici – od radikálnych feministiek až po kresťanských konzervatívcov – nazývajú Nemecko nevestincom Európy.
Zákon mal v úmysle zlepšiť podmienky prostitútok, obmedziť mafiu aj obchod s bielym mäsom. Zneužívanie zostalo naďalej trestné, no Sociálni demokrati (SPD) a Zelení dovolili zamestnávať sexuálne pracovníčky v podnikoch. V nich mala zostať prostitúcia pod kontrolou a čistá.
Prostitútkam poskytli právne a sociálne istoty, takže od prijatia zákona môžu žiadať o mzdy, platiť si sociálne poistenie a nárokovať si, aby im zamestnávateľ prispieval na zdravotné poistenie. Realita je však taká, že benefity využíva len zlomok prostitútok a zločiny nevymizli.
Biznis s turistami
Prostitúcia
Krajiny, ktoré trestajú klientov: Śvédsko, Nórsko, Island, Francúzsko
Krajiny, kde je prostitúcia legálna a regulovaná: Nemecko, Dánsko, Holandsko
Krajiny, kde nie je zakázaná ani regulovaná: Slovensko, Česko, Poľsko, Taliansko
Prvoradým cieľom zákona bolo spraviť z prostitúcie legitímne zamestnanie - prácu ako každú inú. Liberáli dúfali, že zákon uľahčí cestu úplnej legalizácii, ale pre odpor konzervatívcov ostal v akejsi šedej zóne.
Podľa odhadov vzrástol za posledných dvadsať rokov počet sexuálnych pracovníkov v Nemecku (prevažne ženského pohlavia) na takmer dvojnásobok, približne 400-tisíc.
Netreba ísť ani do Hamburgu na notoricky známu Reeperbahn, aby ste na ne natrafili. Len v Berlíne je zhruba päťsto nevestincov, malé univerzitné mesto Osnabrück ich má sedemdesiat a vo zvyšku krajiny je ich takmer tritisíc. Červené neónové svetlá zmenili vzhľad niektorých rázovitých mestečiek.
Najväčším nevestincom v Nemecku je Pascha v Kolíne nad Rýnom. V budove s dvanástimi poschodiami, ktorá je otvorená 24 hodín denne, obslúžia za deň zhruba osemsto mužov. Je v nej 126 miestností, reštaurácia, salón krásy, solárium, butik, práčovňa a niekoľko bistier. Pracuje v ňom asi 150 žien a ďalších 90 členov personálu. Pre transexuálne služby vyčlenili osobitné poschodie.
Väčšina prostitútok v Nemecku pochádza z Rumunska a Ukrajiny. Ich služby využije každý deň viac ako milión mužov. Z krajiny sa stala obľúbená destinácia pre sexturistov, pretože ponúka lacný, legálny a relatívne čistý servis. Radšej, než by išli do vzdialeného Thajska, nastúpia obyvatelia susedných krajín v húfoch do autobusov a jednoducho prejdú cez hranice. Prichádzajú aj Holanďania, hoci ani v ich krajine nie je prostitúcia zakázaná.
Aj vďaka sexturizmu zarobia v Nemecku ročne sexuálne služby zhruba dvanásť miliárd eur.
Práva nevyužívajú
Hra na tradičné politické tábory pri sporoch o prostitútkach neplatí. Feministky idú proti feministkám, ľudskoprávni aktivisti sa spájajú s predstaviteľmi cirkvi. Keď počas nedávnych koaličných rokovaní vytiahli tému na stôl politici, pre nezhody, ktoré vyvolala, ju zo stola rýchlo zmietli. O tom, čo robiť, neexistuje zhoda v žiadnej zo strán.
Je ťažké nastaviť sexuálnu politiku tak, aby fungovala. A Nemecko k tomu nie je o krok bližšie ani desaťročie od schválenia jedného z najliberálnejších zákonov v Európe.
Hoci ide len o odhady – nedostatok výskumu je veľmi nenemecký –, len málo dát nasvedčuje tomu, že by sa situácia sexuálnych pracovníčok zlepšila, ak teda neberieme do úvahy samotný fakt, že obchod ako taký prekvitá.
Prostitútky majú viac práv, no len málokedy ich využívajú. Podľa policajtov sa len máloktorá z nich sa vzoprie svojmu pasákovi, evidujú len veľmi málo sťažností. Dáta o obchode s bielym mäsom sú tiež žalostne neúplné: federálny úrad pre vyšetrovanie píše o 987 obetiach v roku 2001 a 482 obetiach v roku 2011. Koľko z nich skončilo pri prostitúcii, možno len hádať.
Je pritom takmer isté, že tieto čísla sú len špičkou ľadovca.
Feministky a cirkev
Spolu pribúdajúcimi dôkazmi o tom, že zákon o prostitúcii zlyhal – alebo pri najlepšom nepriniesol žiadne zlepšenie – narastá aj počet Nemcov, ktorí sa ho usilujú zrušiť.
K najviditeľnejším odporcom zákona patrí Alice Schwarzerová, známa spisovateľka a feministka. Podľa nej je prostitúcia jasným porušením ľudských práv a mali by ju obmedziť podobne, ako to spravili vo Švédsku a vo Francúzsku. (Švédi trestajú od roku 1999 klientov za platenie za sex, niekedy dokonca aj väzením. Prostitúcie ubudlo, no nedá sa vylúčiť, že sa len presunula mimo zorné pole úradov.)
Nemecký zákon chráni pasákov, hovorí Schwarzerová, nie prostitútky, ktorých zlá situácia sa od jeho prijatia ešte zhoršila. V Nemecku táto výčitka zaznieva často. Podľa Schwarzerovej sú sexuálne pracovníčky otrokyňami. S ich pasákmi a klientmi by preto narábala ako s kriminálnikmi.
„V deväťdesiatich percentách prípadov ide o ženy, ktoré sú donútené k prostitúcii pre chudobu a obchod s bielym mäsom,“ tvrdí Schwarzerová vo svojej novej knihe Prostitution: ein deutscher Skandal, ktorou spustila celoštátnu kampaň proti prostitúcii.
Po jej nabádaní podpísala viac než stovka hercov, umelcov, politikov a predstaviteľov cirkvi petíciu. Pridala sa aj bruselská Európska ženská loby (EWL) a katolícka cirkev, niekdajší arcinepriateľ ženských bojovníčok za emancipáciu.
Búrlivé diskusie
Odporcovia prostitúcie do veľkej miery závisia na svedectvách bývalých prostitútok. Z ich živých opisov zneužívania sa dvíha žalúdok.
Niektoré ženy z nevestinca neďaleko Stuttgartu uviedli, že ich nútili k sexu so šesťdesiatimi mužmi denne. Iné zase prehovorili o zvrhlostiach skupinového sexu. Pasáci im zhabali pasy aj leví podiel zo zárobku. Museli žiť v úbohých podmienkach.
O tom, že ich príbehy sú pravdivé, niet pochýb. Otázka skôr znie, či zodpovedajú situácii priemernej sexuálnej pracovníčky. Schwarzerová hovorí, že áno. Jej kritici o tom nie sú presvedčení.
Celý rad znalcov a medzinárodných pozorovateľov si myslí, že Schwarzerová prestrelila. Hoci nie sú takí obratní pri práci s médiami, ak sa oba znepriatelené tábory stretnú v televíznych talkshow, často lietajú iskry.
Mimoriadne ostrá bola napríklad novembrová diskusia v Berlíne. Spolky, ktoré podporujú prostitúciu, pričom mnohé z i členiek sú bývalými sexuálnymi pracovníčkami (Sexworker, Hydra či Doña Carmen), rozptýlili svojich ľudí po hľadisku, aby Schwarzerovú vypískali. V rukách držali červené dáždniky a transparenty s nápismi ako „naša práca patrí nám!“. Jedna z aktivistiek prenikla počas diskusie na pódium. bola nahá od pása dole.
Bezbranné obete
Zástupcovia sexuálnych pracovníčok a obhajcovia reformy z roku 2002 hovoria, že Schwarzerovej čísla o prostitúcii nezodpovedajú realite. Tvrdia, že väčšina sexuálnych pracovníčok si svoju profesiu zvolila dobrovoľne a že celý segment treba ešte viac otvoriť, a nie obmedziť.
„Nepotrebujeme, aby nás zachraňovali,“ znie jeden zo sloganov prostitútok, ktoré sa necítia byť bezbrannými obeťami. Presvedčenie, že väčšinu z nich držia v biznise proti ich vôli, je falošné, tvrdí Juanita Rosina Henningová zo združenia Doña Carmen, ktoré prostitútkam poskytuje právne poradenstvo.
„Išla som priamo do nevestincov, rozprávala som sa so ženami a viac než deväťdesiat percent z nich mi potvrdilo, že išli do Nemecka s vedomím toho, že z nich budú prostitútky,“ povedala Henningová ľavicovému denníku Die Tageszeitung.
Jej tvrdenia spochybnila Miriam Lauová, komentátorka týždenníka Die Zeit. „Je príznačné, že práve tieto združenia obviňujú ľudí, ako je Alice Schwarzerová, z upierania slobodnej vôle prostitútok,“ napísala. „Pripomína to spôsob, akým ľavica v minulosti hovorila o proletariáte: že ho musí zastupovať, pretože sa uňho dosiaľ nevyvinulo to správne myslenie. Tie ženy majú svoj vlastný rozum.“
Zástupcovia sexuálnych pracovníčok, okrem mnohých ďalších ľudí, hovoria o tom, ako postavenie prostitúcie mimo zákon dosiaľ nikdy nefungovalo. Podľa nich by biznis v takom prípade naďalej fungoval v podzemí.
Klienti sú väčšinou dostatočne slušní muži, ktorí len hľadajú sex alebo nehu, argumentujú obhajcovia reformy. Klišéovitý obraz zneužívaných žien podľa nich nesedí.
Združenia ako berlínska Hydra spustili svoju vlastnú petíciu za úplnú legalizáciu prostitúcie, aby kontrovali Schwarzerovej iniciatíve za jej zákaz.
Príklad z Nového Zélandu
Väčšina politikov, expertov a lobistických skupín v Nemecku podporuje zmenu súčasného zákona, no len málo z nich sa dokáže zhodnúť na tom, ako ho zmeniť.
Jeden z možných variantov stavia mimo zákon klientov, ktorí zaplatia za sex s obeťou obchodu s bielym mäsom, ako to nedávno presadili vo Francúzsku. Akým spôsobom to však rozlíši obyčajný zákazník?
Pravdepodobnejšie je, že policajtom umožnia domové prehliadky v nevestincoch bez povolenia alebo nahlásenia sťažnosti. (Zákon z roku 2002 takéto prehliadky zakazuje.) Je takisto možné, že registrácia sexuálnych pracovníčok nezostane iba dobrovoľná a stane sa povinnosťou.
Voči tomu namietajú zástupcovia sexuálnych pracovníčok a mnohí ďalší pracovníci z terénu. Podľa nich by to bolo zbytočné a kontraproduktívne. Hovoria, že zákon z roku 2002 bol krok dobrým smerom a v liberalizácii treba pokračovať. Pôvodne sa počítalo so zlegalizovaním celého sexbiznisu. „No to sa nikdy nestalo. Pre odpor konzervatívcov dekriminalizáciu nedokončili,“ hovorí sociologička Christiane Howeová.
Podľa Howeovej potrebujú sexuálne pracovníčky v prvom rade všetky bežné práva zamestnancov z iných oblastí, nielen niektoré z nich. „Je to jediná možnosť, ako zastaviť obchodovanie s ľuďmi, znásilňovanie a iné formy zneužívania.“ Cudzinkám, ktoré prehovoria o porušovaní zákona, by udelila v Nemecku azyl namiesto toho, aby ich úrady posielali späť domov.
Ale nová koalícia kresťanských demokratov (CDU/CSU) a sociálnych demokratov (SPD) pravdepodobne urobí v zákone len malé zmeny, ktoré takýmto návrhom nevyhovejú. Jednou z možností je, že sa minimálny vek pre prostitúciu zvýši z osemnástich na dvadsaťjeden rokov. Ďalšou je zrušiť paušálne platby za sex.
Pre zneužívané ženy sa však takýmto vŕtaním sa v terajšej právnej úprave zrejme veľa vecí nezmení.
Skutočné riešenie, stopercentná legalizácia, nie je na stole ani v Nemecku, ani v žiadnej inej európskej krajine. Úplne legálny a zároveň prísne regulovaný sexuálny priemysel je len na Novom Zélande.
Pýtate sa, ako funguje? Ani desať rokov po schválení reformy nemajú Novozélanďania pochybnosti o tom, že spravili dobrý krok.
Autor: Paul Hockenos © Foreign Policy
