Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka SME
DALLAS, BRATISLAVA. Na svete je ich menej ako päťtisíc, patria medzi najohrozenejšie zvieracie druhy.
Napriek tomu každý rok niekoľko nosorožcov čiernych zastrelia. Povolenku na jeden odstrel v Namíbii cez víkend vydražil neznámy záujemca za 350-tisíc dolárov.
Safari klub v Dallase, ktorý aukciu organizoval, tvrdí, že odstrel je v prospech ostatných nosorožcov a vydražené peniaze budú investované na ochranu ohrozeného druhu.
Zabijú nepotrebného
„Je to najlepší spôsob, ako podporiť populáciu nosorožcov ostronosých (čiernych),“ povedal podľa CNN Ben Carter, riaditeľ Dallas Safari klubu.
Namíbijská vláda podľa nich už vybrala dvoch alebo troch nosorožcov, ktorí sú starí a nemôžu sa rozmnožovať. Navyše, údajne ohrozujú mladších jedincov. Miestna vláda by mala víťazný odlov pozorne sledovať.
Už počas dražby sa pred budovou zhromaždili desiatky demonštrantov.
„Táto aukcia ukazuje svetu, že Američan zaplatí čokoľvek za to, aby mohol zabiť tento druh,“ povedal agentúre AP Jeffrey Flocken, regionálny riaditeľ Medzinárodného fondu na ochranu zvierat.
Podľa Flockena robia zo zabíjania ohrozeného druhu atrakciu. Víťazovi lovu sa už vyhrážali aj smrťou.
Lovia ich pre rohy
V juhoafrickej Namíbii žije asi tretina zo 4800 žijúcich nosorožcov ostronosých.
Miestna vláda vydáva každoročne tri až päť povolení na odstrel, prvýkrát sa povolenie dražilo v zahraničí.
Podľa údajov Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) žije na svete približne 28-tisíc nosorožcov, z toho len tritisíc žije mimo Afriky.
Napriek ich ohrozeniu bolo v roku 2013 zabitých najmenej 700 jedincov, čo je jedno z najvyšších čísel za posledné roky.
V roku 2011 oficiálne vyhlásili za vyhynutého nosorožca dvojrohého severozápadného.
Atraktívne sú najmä rohy nosorožca, ich cena za kilogram sa pohybuje okolo 47-tisíc eur. V ázijských krajinách si ich cenia pre liečivé účinky, aktivisti však ich medicínsky vplyv vylučujú.
Vo februári uverejnili vedci v časopise Science výskum, podľa ktorého by legalizácia obchodu s rohmi nosorožcov mohla pomôcť ich prežitiu.
Podľa vedcov by odoberanie rohov žijúcim jedincom uspokojilo potreby trhu, znížilo ceny a pytliaci by nosorožce nezabíjali.
„Situáciu by to len zhoršilo,“ tvrdí však pre BBC Colman O'Criodain z WWF.