PEKING, BRATISLAVA. Prekvapilo ju, keď jej strážcovia oznámili, že ju dolu niekto čaká.
Čiang Čchengfen bola ešte koncom minulého roka v pracovnom tábore na okraji Pekingu, kam ju poslali, lebo sa až príliš sťažovala na postup čínskych úradov.
Do konca trestu jej ostával takmer rok. „Bol to môj manžel. Mala som sa prezliecť a poslali ma preč. Bola som veľmi zmätená,“ povedala pre Daily Telegraph 40ročná žena.
Čiang je jednou z desaťtisícov väzňov, ktorí sa v posledných týždňoch dostali na slobodu. Zdá sa, že čínsky režim konečne splnil svoj sľub a naozaj zrušil systém „prevýchovy prácou“.
Tú zaviedol ešte Mao Ce-tung v 50. rokoch, aby trestal menších kriminálnikov, ale zároveň aj nepohodlných ľudí.
Štyri roky bez procesu
Prevýchova
Systém prevýchovy prácou zaviedli komunisti v roku 1957. Oficiálne bol určený pre zlodejov alebo prostitútky.
Vláda ho využívala na rýchle odsúdenie nepohodlných. Na tri roky napríklad na prácach skončil neskorší držíteľ Nobelovej ceny mieru Liou Sia-po.
Kritici ako Čiang alebo členovia hnutia Falun Gong dostávali tresty do štyroch rokov bez procesu len na základe rozhodnutia miestnych úradníkov. Za mrežami potom pracovali vo fabrikách.
Bežný deň človeka odsúdeného na „prevýchovu“ opísala Čiang pre Daily Telegraph. Ženy spávali na poschodových posteliach, v jednej miestnosti ich bolo dvanásť.
Vstávali každý deň o šiestej ráno, po krátkej hygiene ich čakali raňajky, na ôsmu sa išlo do práce.
Čiang skladala súčiastky do televízorov alebo do áut. Dvanásť hodín denne, len s krátkou prestávkou na obed.
Počas práce nemohla vstať zo svojho miesta ani prehovoriť s ostatnými väzenkyňami. Po ôsmej večer väzni hodinu pozerali televízor alebo si písali, či kreslili.
Čiang písala úradníkom, niektoré jej listy aj dozorcovia odoslali. Okrem tvrdého pracovného režimu hovorí Čiang o neustálej šikane.
„Ak sme prišli na raňajky skôr, museli sme stáť pri svojom mieste. Sadnúť sme si mohli až na pokyn dozorcov,“ povedala.
Okrem dozorcov na pracovníkov dohliadala aj skupina najatých ľudí, často kriminálnikov, ktorí dávali väzňom úlohy. „Bolo to veľmi ťažké, ak ste to nezvládli, pridali vám dvojnásobok alebo trojnásobok.
Ak ste nesplnili ani to, mohli ste ich len podplatiť, aby vám dali pokoj,“ opisuje podmienky Čiang.
To sa teraz podľa čínskej vlády skončilo. „Môžem vás uistiť, že vnútri už nikto nie je,“ cituje Daily Telegraph muža z pekinského úradu pre prevýchovné tábory, ktorý sa predstavil ako Čang.
Novinárov však do bývalých táborov nevpustil, odmietal aj prezradiť, koľko ľudí v nich bolo.
Podľa správy Human Rights Watch bolo v čínskych pracovných táboroch pred rokom asi 160-tisíc ľudí, čím vytvárali jeden z najväčších systémov nútenej práce na svete.
Väznení podľa svedkov nemali dostatok jedla, vody, spánku a mnohých mučili. Komunisti už dlhšie sľubovali, že tábory zatvoria, no odhodlali sa na to až teraz, keď na to pritlačil nový prezident Si Ťinpching.
Mučenie sa nekončí
Väčšinu táborov, ktorých bolo po krajine asi 350, zatvorili, niektoré prerobili na klasické väznice alebo na rehabilitačné centrá pre závislých.
Ešte v decembri však mimovládna organizácia Amnesty International varovala, že Čína neprestáva obchádzať vlastné zákony a naďalej väzní ľudí v takzvaných čiernych väzniciach.
Ľudia, ktorí predtým končili v pracovných táboroch, sú buď tam, alebo sa na ich zneškodnenie využívajú psychiatrické liečebne, podobne, ako to robili v Sovietskom zväze, či centrá pre závislých.
„Politika trestania ľudí za ich politické aktivity alebo vieru sa nezmenila. Zneužívanie a mučenie sa deje naďalej, len v inej podobe,“ cituje Reuters Corinnu-Barbaru Francisovú, odborníčku Amnesty na Čínu.
