Juhovýchod Ázie láka firmy aj turistov. Ich obyvatelia však trpia pre zlé pracovné podmienky a nedostatok demokracie.
BRATISLAVA. Južná a juhovýchodná Ázia zažíva v posledných desaťročiach po vojne vo Vietname alebo vyčíňaní Červených Khmérov pomerne pokojné obdobie.
Až teraz začínajú ľudia protestovať – proti vláde, proti nízkym platom, i o podstatu demokracie.
V utorok to bolo presne 35 rokov od chvíle, čo do Kambodže vtrhla vietnamská armáda a zvrhla režim Červených Khmérov. Tí vyvraždili dva milióny Kambodžanov, štvrtinu populácie.
Podobné masakry sa odvtedy krajine vyhýbajú, no vláda sa už príliš dlho nemení.
Aj premiér Hun Sen patril k Červeným Khmérom. Keď mu hrozilo, že ho zasiahnu vnútorné čistky, ušiel do Vietnamu a potom sa vrátil ako osloboditeľ. Kambodžskú vládu vedie od roku 1986.
Donedávna bol nespochybniteľným lídrom, symbolom obnovy krajiny. Teraz má proti sebe ľudí v uliciach, ktorí ho vinia zo zmanipulovania minuloročných volieb. Ľudí neodradil ani brutálny zásah z decembra, keď policajti spustili paľbu na protestujúcich a štyroch z nich zabili.
Horšie to byť nemôže
Kambodžská ekonomika pod Hun Senovým vedením rastie, aj keď v porovnaní s rozvráteným štátom počas vlády Červených Khmérov by rástla asi za každého premiéra.
Rozmáha sa textilný priemysel (pracuje v ňom 400-tisíc ľudí), no najmä vďaka tomu, že ľuďom tu fabriky môžu ponúknuť ešte nižší plat ako v Číne.
Keď vláda tento týždeň oznámila, že zvýši minimálnu mzdu z 80 dolárov na 95, ľudia opäť vyšli do ulíc. Žiadajú, aby stúpla aspoň na 160 dolárov. Ceny rastú, rovnako aj nájmy. Mnohí musia pracovať nadčasy, len aby prežili.
„Napriek tomu, že vláda sa snaží zastrašiť ľudí, aby boli ticho, Kambodžania bojujú za demokraciu a za to, aby sa ich krajina zbavila tieňa Červených Khmérov,“ napísala pre New York Times opozičná poslankyňa Mu Sochua.
Podobná situácia je aj v iných krajinách regiónu. Ekonomika podľa čísiel rastie, no väčšinou sú za tým zle platené miesta, pri ktorých sa neberie ohľad na vhodné pracovné podmienky.
Mŕtva demokracia
Minulý rok sa hovorilo najmä o Bangladéši, kde sa zrútila textilná továreň a zomrelo v nej viac ako tisíc ľudí. Aj tu sa pracuje za nízku mzdu a aj tu dostali sporné voľby ľudí do ulíc.
Hlasovanie tam prebehlo cez víkend, no jeho výsledky boli vopred jasné. Predchádzalo im totiž politicky motivované násilie, pri ktorom zomrelo asi sto ľudí. Opozícia radšej voľby bojkotovala, moc si tak pohodlne udržala premiérka Šajch Hassínová.
„V Bangladéši už nie je demokracia, je mŕtva,“ povedala pre Financial Times líderka opozície Chalída Ziová. Tá sa spolu s Hassínovou posledné dve desaťročia strieda pri moci, ich spory ohrozujú stabilitu krajiny. Protesty sú často násilné, zasahuje aj armáda.
Nepokoje sú veľmi zriedkavé vo Vietname, kde komunisti podľa vzoru Číny síce otvorili ekonomiku, no pevne sa držia moci. V utorok sa tam vzbúrili robotníci, ktorí stavajú novú veľkú fabriku Samsungu.
Robotníci sa bili s políciou, výsledkom bolo jedenásť zranených. A to pre spor o bezpečnosť na pracovisku. Podobne ako v Kambodži alebo v Bangladéši.
Boj o demokraciu
O samotnú podstatu demokracie sa v týchto dňoch bojuje v Thajsku. Po nedávnych protestoch premiérka Jingluck Šinavatrová súhlasila s predčasnými voľbami, no jej odporcovia nesúhlasia ani s tým.
Vedia, že premiérkina strana by zrejme opäť vyhrala. Navrhujú preto nevolenú vládu odborníkov.
Na ich strane je armáda aj kráľ Pchúmipchón Adundét, ktorý má síce oficiálne len symbolickú úlohu, no v Thajsku je uctievanou osobnosťou.
„Na problémy týchto krajín neexistuje jednoduché riešenie. Aj keď voľby sú dôležité, samy osebe nestačia na to, aby tu vznikla stabilná demokracia. Kým si tieto krajiny nevybudujú inštitúcie, ktoré budú kontrolovať moc, stále ich budú v rozvoji brzdiť občianske nepokoje,“ napísali v editoriáli New York Times.
Thajsko vymenia Slováci za Vietnam a Kambodžu
Juhovýchodná Ázia Slovákov napriek protestom láka.
BANGKOK, BRATISLAVA. Vietnam a Kambodža sú budúcimi turistickými hitmi v juhovýchodnej Ázii. Tvrdí to Juraj Ondrejčík, sprievodca a vedúci cestovnej kancelárie Bubo. Ako ich hlavný problém vníma slabšie rozvinuté služby. Aj preto je Thajsko medzi slovenskými turistami najpopulárnejšie.
Záujem o Vietnam a Kambodžu z roka na rok narastá. Slovenskí turisti do týchto krajín mieria hlavne za poznaním a obe destinácie väčšinou kombinujú. V Kambodži najviac lákajú pamiatky z čias Khmérskej ríše. Obľúbený je hlavne chrám Angkór Vat, najvačšia náboženská stavba na svete.
Do Vietnamu turistov lákajú veľké mestá, výnimočná príroda i komunistické zriadenie. Medzi obľubené atrakcie patrí napríklad Ho Či Minovo mauzóleum v Hanoji. Vietnam ponúka aj krásne pláže, no prímorské strediská sú stále menej rozvinuté ako tie v Thajsku či na Bali.
"Slováci Thajsko vnímajú ako vstupnú bránu do juhovýchodnej Ázie,“ hovorí Ondrejčík. Podľa neho má Thajsko všetko, čo slovenského turistu na regióne láka.
Na rozdiel od okolitých krajín Thajsko turisti vnímajú ako dostatočne civilizované, má rozvinutú cestnú sieť a služby, ktoré ponúka, sú na najvyššej úrovni.
Podľa Ondrejčíka je pre slovenských turistov pocit, že nejdú do rizikovej oblasti, veľmi dôležitý. Aj vďaka tomu Bubo zaznamenala minulý rok až 20-percentný nárast v počte objednávok. Celkovo od roku 2003 počet slovenských turistov cestujúcich do Thajska s cestovnými kanceláriami vzrástol 15-násobne.
Súčasné protesty v regióne však turisti nevnímajú ako problém. „Klienti prirodzene sledujú dianie v krajine, no v súvislosti s nepokojmi v Thajsku sme nezaznamenali žiadnu žiadosť o zrušenie pobytu,“ povedala Jana Zedníková, marketingová riaditeľka cestovnej kancelárie Satur.
Denis Dobrovoda
