WU-CAHN. Úrad pre medzinárodné vzťahy miestnej vlády vo Wu-chane zorganizoval pre tu pôsobiacich zahraničných odborníkov vianočno-novoročné predstavenie.
V koncertnej sále konzervatória – nevyhrievanej, lebo Chu-pej je „južná provincia“ – sme s kolegami v kabátoch a rukaviciach sledovali akrobatické čísla, džez, tanec, tradičné čínske hudobné nástroje, Vivaldiho skladby, scény z pekinskej opery.
Slávnostný večer sa začal úsmevne „Ódou na červenú vlajku“ v podaní mladého orchestra, nasledovala skladba o súčasnej Číne – „Chcem žiť v tomto sne“.
Ideu „harmonickej spoločnosti“ predchádzajúceho prezidenta Chu Ťin-tchaa vystriedal Si Ťin-pchingov „čínsky sen“.
Súčasný prezident i v nedávnom novoročnom prejave spomenul, že Čína praje splnenie snov ľuďom všetkých krajín, no vyzdvihol, ako čínsky národ tvrdo pracuje na zrealizovaní toho svojho.
Úspechy sú výsledkom „potu a krvi“, treba „siať, až potom žať“, byť skromný a pracovať spoločne a tvrdo, lebo úspech patrí vždy tým, ktorí kráčajú vpred...
V rámci ústnej skúšky na konci semestra mi študenti predstavovali literárne alebo filmové postavy, ktoré považujú za pamätné a inšpirujúce.
Väčšina mi opisovala príbehy ľudí, ktorí sa nevzdávajú, neodradia ich prekážky, ktorí vytrvalo idú za svojím cieľom, a rozprávali mi o tom, ako im príklady týchto postáv pomohli v ťažkých životných situáciách.
Po skúške sa vracali do svojich (segregované chlapčenských a dievčenských) internátov, kde nemajú výťahy ani teplú vodu a svetlá sa centrálne zhasínajú o dvadsiatej tretej.
Autorka učí angličtinu v meste Wu-chan.
Autor: Zuzana Dudášová
