Nahradí platný lustračný zákon a Andrej Babiš už nebude musieť predložiť lustračné osvedčenie, ktoré nemá.
PRAHA, BRATISLAVA. Česko na ten zákon čaká viac ako jedenásť rokov.
Ak by platil, nezažili by Česi také čistky na ministerstvách, aké naposledy predviedla úradnícka vláda Jiřího Rusnoka, ktorá ani nezískala dôveru Poslaneckej snemovne, ale aj jej predchodkyne pod vedením Mirka Topolánka či Petra Nečasa (obaja ODS).
Znamenal by odpolitizovanie štátnej správy a bral by úradníkov na finančnú zodpovednosť za nezákonné rozhodnutia.
I tak sú načasovanie a dôvody na unáhlené schválenie potrebného zákona o štátnej správe nejasné. Do snemovne ho narýchlo posiela vláda, ktorá je v demisii a v snemovni ho chce v prvom čítaní schváliť koalícia, ktorej vláda ešte nebola potvrdená.
Zemanova podmienka
Českí úradníci
v Česku je 100-tisíc zamestnancov štátnej správy,
na platy im ročne ide 29 miliárd českých korún,
podľa hodnotenia klientelizmu pri rozhodovaní vládnych úradníkov skončilo Česko na 123. mieste z celkových 144, v plytvaní verejných prostriedkov na 119. mieste.
Služobný zákon sa berie hlavne ako súčasť politickej dohody medzi prezidentom Milošom Zemanom a pravdepodobným budúcim premiérom Bohuslavom Sobotkom. Bez zákona o štátnej správe Zeman do vlády nechce pustiť kandidáta na ministra financií a šéfa ANO Andreja Babiša, ktorý nemá čisté lustračné osvedčenie.
Služobný zákon bol prijatý v roku 2002, odvtedy sa jeho účinnosť odkladá a hraničný termín je január budúceho roka.
Mimovládne organizácie a 140 poslancov snemovne podpisom podporili iniciatívu Rekonštrukcia štátu, ktorá žiada prijatie deviatich opatrení proti korupcii a jej súčasťou je aj služobný zákon.
Novelu zákona poslala do snemovne sociálna demokracia (ČSSD) pred Vianocami. Navrhuje zriadenie superúradníka, čo bude generálny riaditeľ štátnej služby so silnými právomocami vymenovaný na šesť rokov. Odvolať ho môžu len so súhlasom prezidenta.
Superúradník má vysielať na ministerstvá štátnych tajomníkov, ktorí by získali nezávislosť.
Prvému, komu by norma pomohla, je Andrej Babiš. Nahradila by lustračný zákon, ktorý od roku 1991 bráni spolupracovníkom komunistickej Štátnej bezpečnosti získať významné posty v štátnej správe.
Potom by už nemusel Babiš predložiť lustračné osvedčenie, ktoré doteraz ministri predkladali, ale šéf hnutia ANO ho nemá, keďže stále čaká na rozhodnutie slovenského súdu o jeho možnej spolupráci s ŠtB.
Prijatie zákona navyše od Česka žiada Európska únia už roky a bez neho Prahe hrozí pozastaviť peniaze z európskych fondov. Brusel však dal Česku čas do konca roku 2016.
Súhlas aj s výhradami
A tak sa odchádzajúca Rusnokova vláda k návrhu zákona vyjadrila na stredajšom výjazdovom zasadnutí v Brne a do snemovne ho pošle, hoci má proti nemu výhrady.
„Aby sme to ako vláda nijako nezdržovali, tak porušíme všetky pravidlá výrobnej praxe a schválime nejaké stručné stanovisko,“ povedal premiér Rusnok pre Českú televíziu.
A poslanci sa chystajú v januári novelu zákona v prvom čítaní schváliť na mimoriadnom zasadnutí parlamentu, hoci vopred pripúšťajú, že do druhého čítania prijmú niektoré jeho zmeny.
Proti budú hlasovať opoziční občianski demokrati (ODS), ktorí ako vládna strana novelu zákona nedotiahli.
„Otázkou je, či má byť na mimoriadnej schôdzi prijatý zákon, ktorý umožní vstup do vlády človeku, o ktorého čistej minulosti sú pochybnosti,“ povedala pre české médiá Miroslava Němcová, podpredsedníčka opozičnej ODS.
Cirkvi stratili darcov
Po reštitúciách už Česi nechcú bohatým cirkvám pomáhať.
PRAHA, BRATISLAVA. České cirkvi sa so štátom dohodli na reštitúciách, nečakane však prišli o darcov. Mnohí Česi po schválení zákona, na základe ktorého štát vráti cirkvi ukradnutý majetok, odmietajú prispieť na charitu s odôvodnením, že cirkev je bohatá a pomoc už nepotrebuje.
„Riaditeľ charity mi preposlal niekoľko listov od ľudí, ktorí odmietli prispieť na náš program Adopcia na diaľku preto, že už máme peniaze, že už ich nepotrebujeme,“ povedal ekonóm Pražského arcibiskupstva Karel Štícha pre MF Dnes.
Zákon o reštitúciách začal platiť v januári minulého roka, cirkvi mali 12 mesiacov, aby podali žiadosti na navrátenie konkrétneho majetku. Ku koncu roka cirkvi požiadali o vrátenie takmer 35-tisíc parciel, takmer 38-tisíc pozemkov a vrátenie asi 900 stavieb.
Cirkvi požiadali aj o dve kľúčové pamiatky, ktoré sú na zozname UNESCO – pútnický Kostol svätého Jana Nepomuckého na Zelenej Hore pri Žďári nad Sázavou a zámok v Kroměříži, ktorý býval sídlom olomouckého arcibiskupa.
Najväčší podiel majetku v rámci reštitúcií získa katolícka cirkev, ale nárok majú aj pravoslávna cirkev či Českobratská cirkev evanjelická. Za majetok, ktorý už štát vrátiť nemôže, dostanú cirkvi do roku 2043 59 miliárd českých korún.
