Najmenšia vládna strana CSU chce sťažiť prístup migrantov k sociálnym dávkam a tých, ktorí ich zneužijú, vyhostiť. Brusel jej vyčíta hystériu.Tradičné strany svojou hystériou nadháňajú radikálom voličov, myslí si Miriam Zsilleová
BERLÍN, BRATISLAVA. Sorin Draghici žije a pracuje v Nemecku ako očný lekár už niekoľko rokov.
„Prišiel som do Nemecka, pretože v Rumunsku nie je možné bez podplácania pracovať ako lekár,“ povedal 38-ročný Rumun pre magazín Der Spiegel.
Kým študoval, jeho nemecký profesor mu často hovoril, ako si lekárov z východnej Európy cenia, pretože sú usilovní a radi sa učia. „Na to myslím, keď sledujem prehnanú diskusiu o chudobných migrantoch z Rumunska a Bulharska,“ hovorí.
Kvalifikovaných cudzincov v Nemecku potrebujú a cítiť to aj na texte koaličnej zmluvy novej nemeckej vlády kancelárky Angely Merkelovej.
„Posilníme kultúru uvítania v našej krajine, aby sme zvýšili atraktivitu pre zahraničných odborníkov, ktorých potrebujeme,“ píše sa v koaličnej zmluve na 106. strane.
Kto podvádza, letí
Pracovný trh
od 1. januára otvorilo Rumunsku a Bulharsku pracovný trh deväť krajín: Rakúsko, Belgicko, Británia, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Malta, Holandsko a Španielsko,
príjem na obyvateľa je v Rumunsku 6200 eur, v Bulharsku je to 5400 eur, priemer v EÚ je 25 500 eur ročne.
Najmenšia z vládnych strán, sesterská CSU, ju do praxe uviedla úplne iným spôsobom.
„Kto podvádza, letí,“ znie vyhlásenie strany k otvoreniu nemeckého pracovného trhu Rumunom a Bulharom.
Dve najchudobnejšie krajiny Únie, ktoré sú členmi od roku 2007, môžu od nového roka využiť právo nájsť si prácu v ktorejkoľvek členskej krajine Únie.
Podľa CSU nechcú Rumuni a Bulhari, a hlavne Rómovia z týchto krajín, prácu, ale sociálne dávky.
Tak ako nedávno Briti navrhujú Bavori sťažiť im počas prvých troch mesiacov prístup k sociálnemu systému a ak sa preukáže, že ho zneužili, vyhostiť ich z krajiny.
„Kto príde do Nemecka len preto, aby dostal sociálne dávky, nedostane žiadnu platbu. Na tom netreba nič meniť. Niektoré nemecké súdy síce teraz rozhodli, že ľudia z EÚ, ktorí si prišli do Nemecka hľadať prácu, musia dostať sociálne dávky počas tejto fázy, masový fenomén to však nie je,“ hovorí pre SME Eckart Stratenschulte, riaditeľ Európskej akadémie Berlín.
Najviac do Nemecka
Nemecko kritizuje aj európsky komisár pre sociálne otázky László Andor.
„Na problém imigrácie netreba reagovať hystericky,“ povedal pre Die Welt a pripomenul, že Nemci môžu problém riešiť viacerými spôsobmi.
Buď využijú dane od zahraničných pracovníkov, ako to funguje v Dánsku, alebo majú prístup k miliardám z jeho úradu, určených pre krajiny s najvyšším počtom imigrantov.
Podľa posledného prieskumu prišlo do Nemecka najviac cudzincov za posledných 20 rokov.
Rumuni a Bulhari však doteraz viac smerovali do Talianska a Španielska, kde pracovali v stavebníctve a poľnohospodárstve.
Od vstupu do Únie v roku 2007 do jej krajín prišli pracovať tri milióny Rumunov a 1,6 milióna Bulharov. Do Nemecka odchádzali hlavne kvalifikovaní - lekári, zdravotníci, inžinieri a počítačoví experti.
„Doteraz západné krajiny z tejto migrácie profitovali. Je pokrytecké teraz zavádzať reštrikcie pre migrantov, ktorí nie sú takí vítaní,“ hovorí pre Die Welt rumunská politologička Alina Mungiu-Pippidiová, ktorá pracuje v Berlíne.
Podľa Stratenschulteho začala CSU kampaň proti Rumunom a Bulharom, aby uspela v komunálnych marcových voľbách a v májových voľbách do Európskeho parlamentu.
„Tiež sa potrebuje zviditeľniť v novej vláde, kde má len druhotriednych ministrov,“ dodáva.
Bulharov sa rodí rekordne málo
Vlani sa v balkánskej krajine narodilo najmenej detí od roku 1946. Počet obyvateľov Bulharska klesá aj pre emigráciu.
SOFIA, BRATISLAVA. Ešte pred štyrmi rokmi sa v Bulharsku narodilo o 20-tisíc detí viac ako vlani. Rok 2013 bol v tejto balkánskej krajine najhorší od roku 1946. V tejto, dnes 7,3-miliónovej krajine, sa narodilo 61-tisíc detí, čo je najmenej za spomínaných 68 rokov.
Ide o rapídny pokles, pretože podľa štatistického úradu v roku 2012 prišlo na svet necelých 70-tisíc Bulharov.
Táto balkánska krajina spoločne s inými v regióne patrí medzi štáty, kde ženy privádzajú na svet najmenej detí na celej planéte. Boli časy (napríklad v roku 1950), keď sa tu rodil trojnásobok detí ako vlani.
Ak k tomu prirátame masovú emigráciu, za posledných 20 rokov rapídne klesol počet obyvateľov krajiny. V roku 1989 malo Bulharsko deväť miliónov obyvateľov, v roku 2011 podľa sčítania už len 7,3 milióna. Podobne sa vyľudňujú aj Rumunsko či Lotyšsko.
„Demografický kolaps je príliš slabý opis problému s poklesom pôrodnosti. Sme v stave katastrofy,“ povedala podľa spravodajského portálu novinite.com Antonia Grigorovová, organizátorka súťaže Dieťa roka.
Tomáš Vasilko
