Sediac pri horúcej čokoláde za mrazom vyšperkovaným oknom sa mi vybavila scéna z Perinbaby, keď Jakubko namaľoval na oblok podobizeň Alžbetkinej mamy.
Sused, ktorého nazývajú Crazy Frank, od rána chodil od domu k domu a za sprievodu občasných nadávok odhŕňal sneh svojou snehovou frézou. Zabúchal mi na dvere so slovami „preparkuj si auto, lebo ti ho pochovajú pod snehom, keď konečne odhrnú cestu“.
Po pohľade na meteorologickú mapu mi bolo jasné, že Michigan sa ocitol priamo v oku „arktického víru“.
Ľudia od nedele panikárili a odchovanci studenej vojny stáli v nekonečných radoch v obchodoch, aby nakúpili zásoby potravín.
Jazdiac po neodhrnutých cestách mi bolo jasné, že dnes sa na expedíciu vydalo len pár statočných so zimnými gumami a náhonom na štyri kolesá. Američania totiž za normálnych okolností veľkú váhu zimným pneumatikám neprikladajú.
Ľuďom postávajúcim na autobusových zastávkach zabalených v nespočetných vrstvách odevu zastavovali okoloidúce autá. Meteorológovia od rána varovali pred omrzlinami.
Útulky pre bezdomovcov tiež upustili od povinných testov na alkohol a drogy. „Noci sa nebojím,“ povedal mi Bill, ktorý po Main street chodí s dekou okolo pliec. Pravdepodobne prespal v útulku aj napriek tomu, že sa zohrieval vodkou.
Ulicami Ann Arbor sa špacíruje snehuliak Frosty, známy z vianočnej melódie päťdesiatych rokov, a pýta sa okoloidúcich, ako sa chránia pred rekordným mrazom.
Pocitová teplota za pomoci arktického vetra klesla na -40 stupňov Celzia aj Farenheita. Aspoň raz aj tie americké teplotné stupne dávajú zmysel.
