PARÍŽ, BRATISLAVA. Preslávil sa v 90. rokoch ako súčasť komediálneho dua, ktoré tvoril s Élie Semounom, humoristom židovského pôvodu.
Známy komik sa našiel aj v politike, keď v roku 1997 kandidoval v regionálnych voľbách hlavne preto, aby bojoval proti Národnému frontu a jeho šéfovi Jean-Marie Le Penovi, ktorý plynové komory považoval za historický detail.
Komik Dieudonné, celým menom Dieudonné M'Bala M'Bala, ho prirovnal k rakovine.
Teraz chcú vo Francúzsku vystúpenia populárneho humoristu zakázať. Minister vnútra Manuel Valls rozposlal list policajným prefektom, v ktorom tvrdí, že vystúpenia podnecujúcu rasovú neznášanlivosť.
Zákaz podporuje aj prezident Francois Hollande, ktorý prefektom a starostom odkázal, „aby boli ostražití a neúprosní k antisemitizmu“.
Dieudonné obvinenia odmieta a zákaz plánuje napadnúť na súde. Jeho právnici ho bránia slobodou prejavu, ktorú nemá obmedzovať vláda.
Kritik židov
Dieudonné je dnes iný, než ho poznali Francúzi v 90. rokoch. Verejne kritizuje judaizmus i židovský vplyv vo svete.
Od roku 2006 sa viackrát stretol s vtedajším iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadínedžádom, ktorý komika finančne podporil a o ktorom v roku 2010 napísal hru Mahmúd, poctu politikovej kariére.
Dieudonné verejne podporil aj Hizballáh, plukovníka Kaddáfiho či sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
V roku 2008 Dieudonné symbolicky dokončil svoj názorový prerod, keď zvolil za krstného otca svojej dcéry svojho bývalého úhlavného nepriateľa Jean-Marie Le Pena.
Neslávne gesto
Dieudonné sa do pozornosti svetových médií dostal naposledy v decembri, keď francúzsky futbalista Nicolas Anelka použil pri oslave gólu takzvaný quenelle, gesto, ktoré komik vymyslel a spopularizoval.
Je podobné nacistickému pozdravu a kritici ho označujú za otvorene antisemitské. Podľa Anelku je quenelle symbolom protestu proti politickému systému a nemá nič spoločné s rasizmom.
Gesto sa v posledných mesiacoch stalo vo Francúzsku fenoménom. Na internete sú stovky fotografií, na ktorých ním ľudia zdravia v blízkosti politikov alebo na verejných miestach. Niekedy je to aj pred pamätníkmi obetí holokaustu, synagógami alebo koncentračnými tábormi.
Podľa politológa a esejistu Jean-Yves Camusa je quenelle medzi mladými často vnímané ako protest proti systému.
Historik Jean-Paul Gautier si myslí, že Dieudonného názory oslovujú hlavne mladých ľudí zo sociálne slabších pomerov.
Komik je v krajine populárny. Hospodárska kríza, ktorá zhoršila sociálnu situáciu mnohých Francúzov, mu ešte pomáha. Francúzska mimovládna organizácia Human Rights Watch sa obáva, že vládny zákaz získa komikovi ďalšie sympatie.
Problém s antisemitizmom a rasizmom rieši Francúzsko dlho a podľa výskumov sa situácia zhoršuje.
Podľa minuloročného prvého celoeurópskeho prieskumu Európskej únie medzi 6000 židmi v deviatich európskych štátoch je Francúzsko po Maďarsku druhou krajinou s najvyšším počtom židov, ktorí rozmýšľajú, že odídu.
V prieskume 46 percent francúzskych židov uviedlo, že pre narastajúci antisemitizmus zvažujú odchod z krajiny.
Autor: Denis Dobrovoda
