Najdôležitejšie udalosti v zahraničí v roku 2013 sme pre vás zhrnuli v ročenke. Top udalosťou bolo prekvapivé odstúpenie pápeža Benedikta XVI. a zmeny, ktoré priniesol nový pápež František.
Stĺpček: Putinov poker
Takmer všetko, na čo ruský prezident Vladimir Putin v roku 2013 siahol, mu vyšlo.
Najlepší manéver sa mu podaril so spriazneným diktátorom Bašarom Asadom. To, keď sa chytil americkej udičky a navrhol, aby sa jeho sýrsky kolega vzdal chemických zbraní.
V šachovej terminológii obetoval figúrku, aby získal väčší manévrovací priestor. Americký prezident Barack Obama nezaútočil na paláce v Damasku, čo mal aj tak problém presadiť v Kongrese a potopil tak povstalcov, ktorí čakali na pomoc.
Pomsta za najhorší chemický útok na civilistov od Saddámovej éry sa nekonala, krvavá občianska vojna pokračuje, Putin naďalej posiela zbrane na Blízky východ a Obama je ešte slabší.
Viac než šach však Putinova taktika Garrimu Kasparovovi pripomína poker. „V šachu vidíte všetko. Každý kúsok informácie, ktorý potrebujete, je na šachovnici. V politike kompletný obrázok nemáte nikdy,“ napísal nedávno šachový veľmajster. V pokri treba mať odvahu, inštinkt a silu.
A toho mal 61-ročný ruský prezident na rozdávanie, čo sa ukázalo aj pri jeho druhom obohratí Západu. Tentoraz oveľa bližšie k nám – na Ukrajine. Európska únia sa tešila na svoj najväčší geopolitický úspech, keď sa k nej mala pridružiť 45-miliónová krajina.
No jej prezident Viktor Janukovyč v poslednej chvíli cúvol. Vyhrážky a sľuby lacných úverov či plynu z Kremľa zabrali, len státisíce nahnevaných Ukrajincov v uliciach Putin nečakal.
Kým v Rusku by nasadenie ťažkoodencov nič nezmenilo, v Kyjeve vyvolal útok na demonštrantov vzdor. Ak Putinovi pri taktizovaní chýbal nejaký kúsok informácie, tak skutočnosť, že nová generácia Ukrajincov nechce žiť v druhom Rusku ani Bielorusku.
Mirek Tóda
Na začiatku to nebolo úplne jasné. Najskôr vyšiel z komína nad Vatikánom sivý dym, potom však zbelel. Kardináli si nečakane rýchlo v tajnej voľbe zvolili nového pápeža. „Habemus papam Franciscum,“ zaznelo na balkóne na Námestí svätého Petra a davy veriacich začali oslavovať.
Nový pápež František si získal stúpencov medzi veriacimi hneď po nečakanom konkláve, ktoré si vynútilo náhle odstúpenie Benedikta XVI. zo zdravotných dôvodov.
Žije skromne a vystupuje skromne. V domácom Buenos Aires chodil metrom a arcibiskupské sídlo vymenil za byt. Neútočí na homosexuálov a vo Vatikánskej banke, ktorá vraj dlho prala čierne peniaze, začal robiť poriadky, a rozbehol debatu o bohatstve či kapitalizme. Vo väznici umyl nohy väzňom a pobozkal na tvár chorobou sužovaného muža.
Katolícku cirkev, ktorú po mnohých škandáloch začali v Európe opúšťať veriaci, zatiaľ veľmi nezmenil. Náznaky reformy však sú. Začalo sa hovoriť o zrušení celibátu, lepšom postavení žien, presunutí právomocí z Vatikánu na duchovenstvo vo svete.
Jorge Mario Bergoglio, prvý pápež z Latinskej Ameriky, a prvý pápež z rádu jezuitov, ostane osobnosťou, ktorá bude na titulných stranách novín aj najbližšie roky.
Mirek Tóda
Zainteresovaní o tom vedeli už dávno. Na internete súkromie neexistuje. Pre širokú verejnosť to vyzradil až tento muž – Edward Snowden.
V júli vyšla správa, že Američan neopúšťa hotelovú izbu v Hongkongu. Bojí sa, že ho americkí tajní nájdu, privezú naspäť do vlasti a skončí ako Chelsea Manningová (kedysi Bradley), ktorá za vynášanie dokumentov pre WikiLeaks dostala trest 35 rokov.
Snowden, bývalý spolupracovník amerického Národného bezpečnostného úradu (NSA), toho svetu ukázal ešte viac. Tisícky dokumentov, ktoré púšťa do sveta, hovoria o tom, ako NSA zbiera údaje o hovoroch Američanov, ale aj e-maily či telefonáty ľudí v zahraničí.
Snowden dostal po úkryte na moskovskom letisku azyl v Rusku a zvyšok roka pokračoval v ďalších odhaleniach, napríklad, že Američania odpočúvali mobil nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. A na ďalšie dokumenty sa vraj môžeme tešiť aj v roku 2014.
Tomáš Vasilko
V najdôležitejšej krajine Európskej únie sa v septembrových parlamentných voľbách nepotvrdil trend, ktorý v čase ekonomickej krízy oslabuje vládne a tradičné politické strany na úkor nových a populistických zoskupení.
Tretíkrát po sebe sa víťazkou volieb stala kancelárka Angela Merkelová s rekordným výsledkom, keď jej konzervatívci (CDU/CSU) získali viac ako 41 percent hlasov. Najväčším prekvapením volieb sa stal jej koaličný partner liberáli (FDP), ktorí sa prvý raz od roku 1949 nedostali do parlamentu, hoci vo voľbách v roku 2009 dostali rekordných takmer 15 percent.
Po štyroch rokoch sa tak k moci v Nemecku vracia veľká koalícia konzervatívcov (CDU/CSU) a sociálnych demokratov (SPD), ktorí vo voľbách získali len 25,7 percenta hlasov. Podarilo sa im však do vládneho programu dostať svoju najdôležitejšiu požiadavku a v Nemecku prvýkrát zavedú celoplošnú minimálnu mzdu.
Miriam Zsilleová
Státisíce Ukrajincov po deviatich rokoch znovu obsadili kyjevské Námestie nezávislosti. Okrem stanov si postavili barikády a v mrazoch sa ohrievali pri horiacich sudoch, jednu noc sme strávili s nimi. Kým počas oranžovej revolúcie bojovali za opakovanie sfalšovaných prezidentských volieb, teraz im išlo o smerovanie krajiny na západ k Európskej únii.
Demonštranti obsadili centrum Kyjeva potom, ako prezident Viktor Janukovyč nepodpísal dohodu s Úniou a hovoril o budúcnosti s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Ukrajinská vláda opakovane poslala do akcie svoje špeciálne jednotky a desiatky zranených ľudí ešte viac vyprovokovali. V čase uzávierky tejto ročenky nebolo jasné, či ustúpi ulica, alebo prezident Janukovyč. No túžbu demonštrantov patriť k demokratickému svetu a ich výdrž videli všetci.
Mirek Tóda
Najväčšia policajná razia na úrade vlády, júnový pád pravicového kabinetu Petra Nečasa a znechutenie voličov z politiky a korupcie v spoločnosti zmenili v susednom Česku pomery v domácej politike.
V októbrových predčasných parlamentných voľbách oslovili voličov nové strany: najviac prekvapilo druhé miesto hnutia ANO miliardára a podnikateľa slovenského pôvodu Andreja Babiša a vstup strany Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru.
Víťazom volieb sa podľa očakávania stala sociálna demokracia (ČSSD), ale jej zisk nestačil na to, aby prvý raz po páde komunizmu vytvorila otvorenú alebo tichú koalíciu s tretími komunistami, ako plánovala. V Česku tak bude vládnuť pravo-ľavá koalícia ČSSD, ANO a ľudovci, ktorí sa po štyroch rokoch vrátili do parlamentu.
V kabinete by mal sedieť aj Andrej Babiš, ktorý však pre obvinenie, že bol spolupracovníkom ŠtB, nevie predložiť lustračné osvedčenie.
Obvinenia, ktoré viedli k pádu vlády, sa stále prešetrujú, ale stíhanie údajného podplácania bývalých poslancov ODS bolo zastavené.
Miriam Zsilleová
Sýria sa po augustovom chemickom útoku na predmestí Damasku, pri ktorom zahynulo viac ako 1500 ľudí a ktorý ju nebezpečne priblížil k možnosti medzinárodnej vojenskej intervencie, rozhodla zničiť svoj chemický program.
Začala mu s tým pomáhať aj Nobelovou cenou ocenená organizácia na likvidáciu chemických zbraní, z ktorej sa tento rok mohli tešiť aj traja Slováci.
Sýrsky režim, obviňovaný z útoku, nateraz plní svoje sľuby zničiť chemické zbrane, čo však neznamená, že nepokračuje v tvrdej vojne proti rebelom aj za cenu civilných obetí. Sýrski rebeli sa minulý rok čoraz viac radikalizovali, čo znižovalo ochotu medzinárodného spoločenstva zapájať sa do riešenia krízy, v ktorej nie je jasné, kto je „dobrý".
Jana Shemesh
O nefunkčnosti americkej politiky sa hovorí prinajmenšom od roku 2010, keď republikáni ovládli Snemovňu a demokrati Senát. No až tento rok ukázali, kam až sú v bojoch za svoju pravdu schopní zájsť.
Začiatkom októbra celý svet sledoval, čo sa deje v Spojených štátoch. Nastala čiastočná odstávka vlády, keď Kongres nedohodol nový rozpočet.
Federálna vláda mohla financovať iba nevyhnutné veci. Nepracovala vesmírna NASA, zatvorili sa parky, 800-tisíc zamestnancov muselo ísť na neplatené voľno. Až po 16 dňoch (tretej najdlhšej odstávke v dejinách) republikáni, tlačení tvrdým konzervatívnym hnutím Tea Party, ustúpili.
Tomáš Vasilko
Zvolenie relatívne umierneného Hassana Ruháního za iránskeho prezidenta umožnilo Washingtonu začať s politikou pootvorených dverí. Zúročilo sa to v dohode o dočasnom obmedzení iránskeho jadrového programu výmenou za uvoľnenie niektorých ekonomických sankcií.
Je to experiment, ktorý by sa v polovici budúceho roka podľa optimistov mohol pretaviť do konečnej dohody.
Dohode neprajú konzervatívci v Iráne, časť politického spektra v USA, ani americkí spojenci v regióne, hlavne Izrael a Saudská Arábia. Dohoda načas upokojila situáciu, ale nevyriešila hlavný problém. Irán nepríde o to, čomu hovorí právo na jadrový program, a to navždy zmení Blízky východ.
Jana Shemesh
V Bostone útočili dvaja mladíci čečenského pôvodu, ktorí vyzerali, že sú asimilovaní v americkej spoločnosti, v Nairobi zase somálski islamisti prepojení na al-Káidu.
Aprílový útok na Bostonský maratón bol prvým útokom na americkej pôde od roku 2001, ktorého cieľom boli civilisti,. Zomreli pri ňom traja ľudia. Podomácky vyrobenú bombu do cieľa maratónu umiestnili dvaja bratia Carnajevovci. Konali na vlastnú päsť, preto unikli tajným službám. Tamerlan pri prenasledovaní políciou zomrel, jeho brata Džochara čaká súd.
V nákupnom centre v Nairobi sa zase zopakoval scenár z Bombaja v roku 2008. Ozbrojenci si cielene vybrali miesto, kde sa zdržiava mnoho cudzincov, ktorí boli aj medzi 61 civilnými obeťami. Práve takto chce aš-Šabáb útočiť, keď vojnu v Somálsku prehráva.
Matúš Krčmárik
Egyptská armáda opäť na seba prebrala rolu záchrancu. V roku 2011 pomohla zvrhnúť prezidenta Husního Mubaraka, toto leto položila prvého demokraticky zvoleného lídra krajiny Muhammáda Mursího.
Začalo sa to, keď sa na káhirské námestie Tahrír vrátili demonštranti. Nepáčilo sa im, že prezident s podporou Moslimského bratstva zavádza islamské reformy, pričom sa ekonomická situácia neustále zhoršovala. Armáda ho v júli zatkla a dosadila vlastných lídrov.
Tým sa to však neskončilo. Prívrženci Moslimského bratstva obsadili niektoré káhirské ulice, odohrali sa aj násilné zrážky so stovkami obetí.
A Egypt opäť zažil, aké je preň zničujúce, keď nepokojmi odplaší turistov. V septembri väčšina štátov odporučila svojim občanom, aby do krajiny necestovali, nasledoval až 95-percentný prepad turizmu. To sa postupne zlepšuje, no budúci rok čakajú Egypt ďalšie voľby. Pre krajinu je bytostne dôležité, aby prebehli pokojne.
Matúš Krčmárik
Aká bola podľa vás hlavná udalosť vo svete v roku 2013
Eckart Stratenschulte, riaditeľ Európskej akadémie v Berlíne
Vlani boli dôležité štyri udalosti: 1) aféra NSA, ktorá poškodila a poškodzuje nemecko-americké a európsko-americké vzťahy, 2) upokojenie v eurozóne, 3) vojna v Sýrii, v ktorej sa Západu nepodarilo nájsť riešenie, ktoré by aspoň zastavilo krviprelievanie, 4) jadrová dohoda s Iránom ako možný zriedkavý úspech medzinárodných sankcií.
Táňa Lokšina, ruská pobočka Human Rights Watch
Nemôžem nespomenúť smrť Nelsona Mandelu, jedného z najdôležitejších lídrov medzinárodného hnutia pre ľudské práva. Tá medzera sa nedá vyplniť, ale jeho úsilie pokračuje. U nás v Rusku to boli bezprecedentné útoky na občiansku spoločnosť, od aktivistov z Blatného námestia, razie v mimovládkach až po zákon odsudzujúci homosexuálov.
Karel Schwarzenberg, bývalý šéf českej diplomacia a líder TOP 09
Voľba pápeža Františka. Je to prvý pápež za mnoho storočí, ktorý nepochádza z Európy, čo je už samo osebe pozoruhodné. Navyše priniesol do cirkvi nový prístup.
Miroslav Lajčák, slovenský minister zahraničných vecí
V európskom kontexte považujem za najvýznamnejšiu udalosť dosiahnutie dohody medzi Belehradom a Prištinou o ďalšom usporiadaní vzťahov. Z globálneho pohľadu dosiahnutie historickej dohody o iránskom jadrovom programe na rokovaniach v Ženeve. Už samotný fakt, že došlo k symbolickému podaniu rúk nad rokovacím stolom – gestu, na ktoré sa čakalo desaťročia – ho robí naozaj výnimočným.
Edward Lucas, editor britského The Economist
Udalosťou roka je Euromajdan. Ukrajinci veria v Európu. Možno obnovia aj vieru medzi EÚ-Európanmi.
Alexander Ben-Zvi, veľvyslanec Izraela na Slovensku
Z domáceho hľadiska obnovenie mierových rokovaní Izraela s palestínskou samosprávou. Na medzinárodnej scéne je naopak výrazne smutnou udalosťou odchod bývalého prezidenta a osobnosti Nelsona Mandelu. A do tretice, na odľahčenie, je to určite vrtkavé počasie, ktoré aj do nášho domu pri Jeruzaleme prinieslo až meter snehu.
Theodore Sedgwick, americký veľvyslanec na Slovensku
Z pohľadu vzťahov medzi USA a Slovenskom bola najdôležitejšou udalosťou návšteva slovenského premiéra Roberta Fica a ostatných lídrov v Bielom dome. Stretnutie s americkým prezidentom a viceprezidentom demonštrovalo, ako si Spojené štáty vážia vzťahy so Slovenskom.
František Šebej, šéf zahraničného parlamentného výboru (Most-Híd)
Opätovný prevrat v Egypte, kde armáda prevzala moc. Asi dvadsať miliónov ľudí podpísali petíciu proti vláde Moslimského bratstva, ktoré sa k moci dostalo demokraticky, ale začalo zavádzať islamské reformy. Aj keď sa k tomu Európska únia aj Spojené štáty postavili vlažne, považujem to za dôležitý krok smerom k sekulárnemu Egyptu.
Balázs Jarábik, analytik CEPI
Ukrajina, lebo: 1) otočka Kyjeva znamená, že ukrajinská elita chce zostať, kde je, 2) Euromajdan znamená, že Ukrajina ide do Európy nezadržateľne (dôležité pre Slovensko, keď nechceme zostať perifériou) a 3) protesty v Kyjeve majú byť varovaním pre slovenské elity, že vládnutie by mala byť služba a nie osobná možnosť, ako zbohatnúť.
Rastislav Káčer, slovenský veľvyslanec v Budapešti
Súčasné dianie na Ukrajine. Prekvapilo ma konanie vlády a zapôsobilo na mňa, ako zareagovali bežní Ukrajinci. Ukázali, že im nie je jedno, kam ich krajina smeruje.
Tomasz Chłoń, poľský veľvyslanec na Slovensku
1. Oživenie východného partnerstva a reakcia Ruska. Ukázalo sa, že napriek kríze je EÚ pripravená pomôcť ostatným krajinám v modernizácii, na druhej strane to ruské úrady vnímajú, bohužiaľ, ako: váš zisk, moja strata. Rusko môže byť jednou z najbohatších a najmodernejších krajín na svete, ale musí zaobchádzať s ostatnými ako s partnermi, a to ešte potrvá.
Martin Bandžák, Magna – Deti v núdzi
Zverejnenie podrobnosti o tajných programoch NSA a jeho partneroch po celom svete. Edward Snowden vyvolal veľkú debatu o význame občianskych slobôd v 21. storočí v Spojených štátoch i v zahraničí. V tomto príbehu sa verejnosť učí o skutočnom dosahu digitálnej kontroly.
Georgi Kančev, bulharský korešpondent pre Economist
Eskalácia sýrskej vojny. V brutálnej civilnej vojne zabili vyše 100-tisíc ľudí, a vyhnali státisíce z domovov. Použitie chemických zbraní proti vlastným ľuďom tento rok bolo červenou čiarou a vydesilo svet. Viedlo to k bezprecedentnej koordinovanej medzinárodnej akcii, ktorá donútila prezidenta Bašara Asada sľúbiť, že zničí továrne na výrobu chemických zbraní. To, že sa tak stalo vďaka tlaku Ruska, má dôsledky aj na medzinárodné vzťahy, keď sa Putin mohol hrdiť morálnymi zásluhami, čo je v kontraste s jeho autoritatívnym štýlom.
Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie
Z hľadiska Európskej únie považujem za dôležitý medzník v roku 2013 skutočnosť, že sa nám podarilo prekonať hospodársku krízu a postupne naštartovať proces zotavovania európskej ekonomiky. Hospodárske prognózy naznačujú, že už na budúci rok by sme v EÚ mali dosiahnuť rast na úrovni 1,4 %. Euro dnes už nikto nespochybňuje.
Christoph Thanei, šéfredaktor NPZ-Neue Pressburger Zeitung
Aféra NSA nás núti k vytriezveniu a zamysleniu. Aké informácie o nás zbierajú tajné služby (nielen americké) a čo s tými informáciami robia, nezávisí od technických možností či od nedostatočných európskych zákonov, ale výlučne od toho, aké zaujímavé je pre nich to, čo robíme. A zaujímavé môžu byť väčšie banality a obyčajnejší ľudia, než sme doteraz verili.
Udalosti roka
Január
Václav Klaus vyhlásil veľkú prezidentskú amnestiu, ktorá odpustila viac ako 111-tisíc trestov. Kritizovaná bola najmä pre zrušenie viacerých hospodárskych a korupčných káuz.
Február
Nad ruským Čeľabinskom v uralskej oblasti explodoval asi 16-metrový meteor, následná tlaková vlna vybila okná stovkám budov a zranila viac ako tisíc ľudí.
Marec
Spojené štáty uvalili za nukleárne testy vyššie sankcie na Severnú Kóreu. Sankcie prvýkrát schválila aj Čína.
Apríl
V bangladéšskej Dháke sa zrútila budova textilnej továrne. Upozornenia na praskliny v múroch budovy deň pred nešťastím majitelia továrne ignorovali. Pri nešťastí zahynulo 1129 ľudí.
Máj
V tureckom Istanbule sa začali protesty proti výstavbe v parku Gezi, ktoré po brutálnom policajnom zásahu vyústili do veľkých protivládnych demonštrácií. V otázke zastavania parku Gezi vláda nakoniec ustúpila.
Jún
Júnové povodne v strednej Európe zasiahli viacero krajín, len v Česku si vyžiadali 15 obetí. Kritická situácia bola aj na Dunaji, v nemeckom Regensburgu prekonala hladina 130-ročné maximum.
Júl
Britskému princovi Wiliamovi a Cate Middletonovej sa narodil syn George, princ z Cambridgea. Po svojom otcovi Wiliamovi a dedkovi Charlesovi je tretím nasledovníkom na britskom tróne.
August
V Budapešti zomrel 98-ročný vojnový zločinec László Csatáry, ktorý bol zodpovedný za deportácie Židov z Košíc v roku 1944.
September
Ruská polícia zatkla 30 aktivistov organizácie Greenpeace, z ktorých niektorí chceli vyliezť na protest na vrtnú plošinu patriacu Gazpromu. Aktivistov neskôr prepustili na kauciu, za výtržníctvo im hrozí 7 rokov väzenia.
Október
Nobelovu cenu za mier získali chemickí inšpektori. Cenu dostala Organizácia pre zákaz chemických zbraní najmä za rozsiahle úsilie o likvidáciu týchto zbraní v Sýrii. Potešili sa z nej aj traja slovenskí zamestnanci organizácie.
November
Filipíny zasiahol tajfún Haiyan, ktorý si vyžiadal viac ako 6-tisíc obetí. Zničená bola najmä oblasť mesta Tacloban, škody sa vyšplhali na viac ako 800 miliónov dolárov.
December
Na Mesiaci prvýkrát od roku 1976 úspešne pristálo vesmírne plavidlo. Išlo o čínsku kozmickú loď Čchang-e 3 s lunochodom J-tchu.
Chorváti v referende zakázali manželstvá medzi homosexuálnymi pármi.
