Naháňačka za získaním nároku na arktické nerastné bohatstvo trvá už nejaký čas, no v roku 2013 sa prehupla do otvorene nepriateľskej fázy, keď Kanada aj Rusko opäť vzniesli svoje teritoriálne nároky a Moskva sa zaviazala zvýšiť vojenskú prítomnosť v regióne.
„Žiadam vás, aby ste kládli mimoriadny dôraz na rozvinutie infraštruktúry a vojenskej prítomnosti v regióne Arktídy,“ povedal v decembri výboru ministerstva obrany ruský prezident Vladimir Putin.
Kanadské ministerstvo zahraničných vecí okamžite reagovalo s tým, že je pripravené brániť svoju suverenitu v súlade s medzinárodným právom. Roztopenie ľadovej pokrývky otvára severné námorné cesty a predpokladá sa, že v regióne je desať až pätnásť percent neobjavených zásob ropy a až 30 percent zásob zemného plynu.
Počas prvého roku v úrade navštívil japonský premiér Šinzo Abe všetkých desať krajín juhovýchodného partnerstva ASEAN. Japonská vláda odpustila susedom dlhy a rozšírila balíčky pomoci. Po tajfúne Haiyan ponúkla Filipínam pomoc vo výške desať miliónov dolárov, zatiaľ čo Čína ponúkla stotisíc.
Šnúra Abeho návštev je zaujímavá najmä v kontexte napätých vzťahov s Čínou, ktoré sa prejavujú napríklad v spore o ostrovy v Juhočínskom mori.
Na marcovej medicínskej konferencii lekári vyhlásili, že sa im prvýkrát podarilo „funkčne vyliečiť“ nemluvňa infikované vírusom HIV.
U dievčaťa z amerického štátu Mississippi sa neprejavovali príznaky nákazy 18 mesiacov po absolvovaní agresívnej liečby antiretrovirotikami. Podarilo sa presadiť pravidlá Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré by mali zabezpečiť lieky pre deväť miliónov ľudí v chudobných krajinách.
Najväčšou správou z Iraku bol prudký zosun krajiny bližšie k vojnovému chaosu. Menej pozornosti si získal malý ekonomický zázrak, ktorý prebieha vo vojnou zničenej krajine.
Iracká ekonomika pokračuje v raste a veľké investičné banky znižujú odhady len mierne a aj napriek prebiehajúcemu krviprelievaniu Barclays predpokladá, že HDP krajiny sa v roku 2013 zvýšilo o 9,1 percenta. Za rast Irak vďačí najmä zvýšenej produkcii ropy, ktorú poháňa dopyt z Číny a Indie, ktorý bude v budúcom roku ešte ďalej rásť.
Obnoviteľné zdroje potichu rozširujú svoj trhový podiel na oboch stranách Atlantiku. Investičná banka UBS opísala situáciu ako „dokonalú búrku“ veľkých energetických firiem, ktoré zápasia s nízkymi cenami energie a obávajú sa, že nástup obnoviteľných zdrojov by mohol v konečnom dôsledku narušiť stabilitu siete.
V Európe bol posun k zelenej energii ešte silnejší. Dodávatelia energie desaťročia udržiavali minimálne potrebné množstvo energie v sieti pomocou zdrojov postavených na uhlí a jadrovej energii a v prípade potreby ho dopĺňali energiou zo spaľovania plynu či hydroelektrární. Čoraz väčší podiel obnoviteľných zdrojov v sieti však zabehnutý model narušil.
Pod správami o smrti Huga Cháveza a špehovaním NSA zapadli informácie vlne občianskych nepokojov, ktorá zasiahla takmer celú Latinskú Ameriku. Nespokojnosť s korupciou, nárastom cien či zlou ekonomickou situáciou vyhnala do ulíc tisíce ľudí v Brazílii, Argentíne, Kolumbii, Mexiku, Peru a Čile.
Zvýšenie cien lístkov na autobusy v Brazílii vyvolalo celonárodné protesty a v Argentíne vyšlo do ulíc milión ľudí.
Autor: Ty McCormich, Foreign Policy
