PEKING, BRATISLAVA. „Ako zakladajúci otec štátu si oslavy zaslúži, ale nemyslím si, že je nutné, aby sme to robili príliš veľké,“ povedal pre CNN 25-ročný Číňan Siong Pao.
Vládnutie Maa Cetunga nezažil, no jeho postoj vyjadruje rozpor v čínskej spoločnosti.
Mao pre čínskych komunistov ostáva hrdinom, ktorý im priniesol víťazstvo v občianskej vojne a dostal ich k moci. Jeho následné vládnutie sa však skončilo tragicky.
Snaha dobehnúť rozvinutý Západ priniesla krajine hladomor a kultúrnu revolúciu, zomreli pri tom desiatky miliónov ľudí. „Rozbime staré zvyky!“ znel jeden zo sloganov kultúrnej revolúcie.
Dobrý aj zlý
Mao Ce-tung
Na čelo komunistov sa dostal v roku 1935. V roku 1949 z Číny vytlačil nacionalistov Čankajšeka a začal vládnuť.
Po jeho smrti v roku 1976 strana odsúdila jeho najbližších a otvorila ekonomiku.
Krajinu zachránilo až otvorenie ekonomiky a industrializácia po Maovej smrti, teda to, čo Mao za života odmietal. Komunisti dokonca vyčíslili, že Maove kroky boli na 70 percent dobré a na 30 zlé.
Rozpačité boli aj oslavy 120. výročia jeho narodenia. V Pekingu sa stretlo mnoho ľudí, no chýbali veľkolepé ohňostroje z čias, keď Mao ešte žil.
I súčasní lídri sa už vyjadrujú slovami, za ktoré by v minulosti skončili vo prevýchovnom tábore.
„Revoluční lídri nie sú bohovia,“ povedal napríklad prezident Si Ťinpching, Maov nástupca.
„Nemôžeme brať ľuďom možnosť upozorňovať na ich chyby a naprávať ich len preto, lebo to boli veľkí vodcovia,“ povedal vo štvrtkovom prejave. Počas kultúrnej revolúcie bol väznený aj Siov otec.
Mnohí Číňania nostalgicky spomínajú na Maovu éru.
„Mao strieľal skorumpovaných úradníkov, teraz je tu mnoho skorumpovaných úradníkov a nikoho nestrieľajú,“ povedal pre BBC jeden zo stoviek dôchodcov, ktorí sa stretávajú v Pekingu, aby spolu spievali revolučné piesne.
Je to podobné ako v post–komunistických krajinách v Európe. Starším ľuďom sa cnie za časmi, keď mali istú prácu až do dôchodku.
Na príchod kapitalizmu neboli pripravení, štát sa navyše prakticky vôbec nestará o dôchodky a starší ľudia sú odkázaní na seba a svoje deti. Tých však bude v dôsledku politiky jedného dieťaťa čoraz menej.
V krajine sa ročne odohráva asi 180tisíc protestov, vláda sa preto snaží zjednotiť krajinu aj odkazovaním na Maovo dedičstvo.
„Prezident Si nechce nasledovať Maov ekonomický model, ale snaží sa využívať jeho odkaz na vlastné politické ciele,“ píše pre New York Times čínsky aktivista Kao Wen-čian.
Zbaviť sa Maa
Si v prejavoch spomína Maove myšlienky, oživil pojem „masová línia“, podľa ktorého sa má strana riadiť myšlienkami vychádzajúcich z potrieb ľudu.
Kao, ktorý musel Čínu opustiť pre podporu demokratických skupín v 80. rokoch tvrdí, že práve toto je najväčší problém Číny.
„Maov kult je najväčšou prekážkou v tom, aby sa čínska spoločnosť zmenila. Čína musí podporiť vládu zákona, nie bezprávie, ktoré môže viesť k novej kultúrnej revolúcii,“ napísal.
