Predstavuje strategické presmerovanie amerických záujmov z Európy a Blízkeho východu do východnej Ázie. V súčasnosti sa Čína považuje za prioritu, mnohí si preto kladú otázku, či Max Baucus ako nový americký veľvyslanec v Číne prispeje k posilneniu vzájomných vzťahov.
WASHINGTON. Senátor z Montany Max Baucus bude ďalším americkým veľvyslancom v Číne.
Baucus bol predsedom finančného výboru v Senáte. Okrem daňovej politiky sa podieľal aj na reforme amerického zdravotníctva, tzv. obamacare.
Senátor si od mnohých vyslúžil kritiku, keď spolu s Obamom a väčšinou demokratov nepodporil návrh, prostredníctvom ktorého sa mal nákup zbraní v USA podrobiť väčšej kontrole.
Mnohí sa zamýšľajú nad tým, či je iba náhodou skutočnosť, že ak 72-ročný demokrat odíde zo senátu, vyriešia sa tým mnohé otázky domácej politiky.
Kvalifikovanejší predchodcovia
Max Baucus už od polovice deväťdesiatych rokov podporuje obchodné vzťahy s Čínou. Preto aj do ázijskej krajiny mnohokrát cestoval.
Väčšinu amerických veľvyslancov v Pekingu však spájali s krajinou oveľa významnejšie väzby. Mnohí z nich dokonca ovládali plynule čínštinu.
Patril k nim aj bývalý veľvyslanec John Huntsman, ktorého tiež menoval Obama. I keď sa úroveň jeho čínštiny stala predmetom mnohých diskusii.
Napriek tomu, že Obamov druhý veľvyslanec Gary Locke čínštinu neovládal, disponoval inou výhodou, ktorú mnohokrát dokázal diplomaticky využiť vo svoj prospech - mal čínsko-americký pôvod.
Existuje veľa krajín, v ktorých americkí veľvyslanci neovládajú ich úradný jazyk.
Čína sa však pre svoj politický význam pre USA už tradične odlišuje. Americkí veľvyslanci, ktorí viedli úrad v Pekingu v rokoch 1981 - 1995 a 2001 – 2011 dokázali posilňovať čínsko-americké vzťahy aj vďaka znalosti jazyka.
Ovládanie čínskeho jazyka nie je jediným kritériom, ktoré predurčuje úspešnosť budúceho veľvyslanca. Ani George H. W. Bush, ktorý sa stal veľvyslancom v roku 1974, ho neovládal.
Baucusov precedens
Bývalý veľvyslanec v Číne Jim Sasser má s Maxom Baucusom mnoho spoločného. Predtým, než riadil americký úrad v Pekingu v rokoch 1996 – 1999, bol senátorom z Tennessee.
Jeho predchádzajúce skúsenosti s Čínou neboli rovnako ako Baucusove veľmi bohaté a tiež nehovoril po čínsky.
Napriek tomu sa jeho diplomatické pôsobenie dodnes hodnotí pozitívne. Úspešne zvládol niekoľko vážnych kríz v čínsko-amerických vzťahoch.
Dokonca niekoľko mesiacov po tom, čo Sasser opustil svoj úrad, bývalý americký prezident Bill Clinton podpísal historickú obchodnú dohodu s Čínou.
Post amerického veľvyslanca v Číne je náročný, ale zároveň prestížny. Všetci veľvyslanci sa snažia osloviť širokú verejnosť hostiteľskej krajiny. V prípade Číny však prakticky ide o národnú požiadavku USA.
Poslední dvaja americkí veľvyslanci sa neustále objavovali v médiách. Často sa stávali taktiež predmetom širokej diskusie v sociálnych médiách.
Predchádzajúceho veľvyslanca Garyho Locka prirovnávali v Číne dokonca k celebrite. Prostredníctvom neho mali USA skutočný vplyv na "mäkkú silu“ v krajine.
Max Baucus získal počas svojich ciest do Číny mnohé praktické skúsenosti. Naučil sa, akým spôsobom je potrebné komunikovať s čínskymi úradníkmi. Otázkou však zostáva, ako bude schopný osloviť miliardy čínskych občanov, ktorí nedôverujú USA a americkým aktivitám v ich krajine.
Je možné, že Baucus má jasnú predstavu o tom, čo je potrebné urobiť, aby posilnil čínsko-americké vzťahy. Je však taktiež možné, že Obamova administratíva svojou voľbou veľvyslanca poukázala na to, že už nemá záujem o budovanie užších vzťahov s čínskou vládou a jej ľuďmi tak, ako doteraz.
Damien Ma, odborník na Čínu, vtipne poznamenal na Baucusovu adresu, že príchod nového veľvyslanca do Číny pomôže vyriešiť aspoň jeden dlhotrvajúci problém: "Je možné, že Číňania vďaka nemu lepšie pochopia, ako americký Kongres skutočne funguje."
Autor: Preklad Monika Himpánová
