Alexandru Visinescu je prvý na zozname 35 veliteľov komunistických väzníc a pracovných táborov. Doteraz si spokojne žil v Bukurešti a užíval nadpriemerný dôchodok za služby štátu. Na jar ho začnú súdiť.
BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Jilava, Mislea a Ramnica Sarat sa stali symbolom najkrutejšieho komunistického režimu vo východnom bloku, ktorý padol počas Vianoc 1989 popravou diktátora Nicolaea Ceaušesca.
Boli to pracovné tábory a rumunské väznice, kde zomierali odporcovia režimu v neľudských podmienkach – od hladu, od zimy, bez liekov či na následky zranení a mučenia.
Ani 24 rokov od pádu komunizmu za to, čo sa tam dialo, nepostavili pred súd žiadneho z veliteľov táborov. Budúci rok sa to zmení.
Dlhý zoznam veliteľov
V auguste rumunský Inštitút pre spracovanie komunistických zločinov (IICCMER) zostavil prvý raz zoznam 35 bývalých šéfov väzníc a obvinil ich z vrážd a nehumánneho zaobchádzania s väzňami.
V septembri prokuratúra začala tieto zločiny vyšetrovať a v polovici decembra rumunský ústavný súd rozhodol, že vražda je nepremlčateľná.
To umožní po 24 rokoch postaviť pred súd napríklad Alexandra Visinescusa, jednotku na zozname veliteľov pracovných táborov a väzníc.
V Rumunsku sa tým začalo zúčtovanie s bývalým režimom, aké ešte krajina od pádu Ceaušescovho režimu v decembri 1989 nezažila.
Oficiálne vyšetrovanie či súdny proces s Visinescusom, ktorý by sa mohol začať budúci rok na jar, sú pre Rumunov niečím celkom novým.
„Sme svedkami výmeny generácií,“ vysvetlil pre magazín Der Spiegel 31-ročný historik a šéf inštitútu Andrei Muraru. „Naša generácia sa pýta na minulosť a politická elita sa už nesnaží všetko ututlať,“ hovorí.
Doteraz za to veliteľov táborov súdy nestíhali, úrady kruté zaobchádzanie popierali.
Päťkrát vyšší dôchodok
O Alexandrovi Visinescuovi, ktorý bol v 50. a 60. rokoch šéfom najobávanejších väzníc, sa Rumuni prvý raz dozvedeli v auguste.
Dovtedy si žil 88-ročný muž vo svojom byte v Bukurešti a mesačne dostával 760 eur. Dôchodok za služby štátu, ktorý je päťkrát vyšší, než má priemerný dôchodca v Rumunsku.
Už na jar by ho mohli za jeho minulosť začať súdiť. Komunistická justícia poslala v rokoch 1945 až 1989 z politických dôvodov do väzníc a pracovných táborov viac ako 600-tisíc väzňov, asi 120-tisíc zahynulo.
Mnohí od hladu, na samotkách, bez lekárskej pomoci či na následky mučenia a neľudského zaobchádzania.
Ceaušescu veril až do konca
Rumunského diktátora popravili s manželkou pred Vianocami 1989.
BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Je to už 24 rokov, čo rumunského diktátora Nicolae Ceaušesca a jeho manželku Elenu 22. decembra 1989 obvinili z genocídy a po krátkom procese zastrelili. Areál v Targovišti, kde sa to stalo, od septembra sprístupnili verejnosti ako Múzeum komunizmu.
Ľudia si môžu pozrieť kasárne, kde diktátora i jeho manželku súdili, i stenu, pri ktorej ich zastrelili.
Z Bukurešti do Targovišta previezol Ceaušescovcov Alexander Popu, osobný pilot páru. Dramatický útek zo strechy budovy ústredného výboru opisuje v knihe Posledný let s Ceaušescovcami, ktorá vyšla len tento rok.
Pilot, ktorý deväť rokov vozil Ceaušesca na polovačky, sledoval proces i popravu. „Počul som ho kričať Nech žije socialistické Rumunsko a smrť zradcom,“ píše v knihe Popu.
