Nochi Dankner, majiteľ najväčšieho izraelského koncernu a kedysi vzor dravého kapitalistu, skrachoval. Má obrovské dlhy a nikto mu už nechce požičať. Firmu prebral jeho bývalý obchodný partner, ktorý si našiel iného spoločníka.
Najväčšie izraelské noviny zverejnili fotku opusteného Danknera na lavičke. Vyzeral tam ako skrachovanec.
Človeku by ho až bolo ľúto. Ale nemôže. Nochi Dankner nie je obeť prírodnej katastrofy či vojny, alebo prenasledovania, netrpí vážnou chorobou, nikto ho neokradol ani mu nepodpálil dom. Nochi Dankner sa do svojej mizérie dostal sám. Za pomoci vlastnej pažravosti, arogancie a spoločenskej objednávky.
Keď som pred ôsmimi rokmi prišla do Izraela, Dankner bol superstar. Kupoval jednu spoločnosť za druhou. Od najväčšieho reťazca supermarketov cez telekomunukácie až po cementárne. Banky mu ochotne požičiavali, protimonopolný úrad privieral oči a ľudia preplácali v jeho prevádzkach za tovar aj služby.
Lebo Nochi Dankner bol kráľ. Rozhadzoval, riskoval, loboval. Nie s vlastnými peniazmi, ale s požičanými. Všetci ho chválili. Ukážkový kapitalista, vzor mladých začínajúcich podnikateľov. Médiá a čitatelia chceli o ňom vedieť všetko.
Potom prišla kríza, banky začali uvažovať, ľudia sa pýtali, prečo sa toľko ekonomickej moci koncentruje v rukách jedného človeka.
Pre pár dňami skrachoval a nezostalo mu takmer nič. Banky chcú svoje peniaze naspäť a vraj sa budú k Danknerovi správať ako ku každému dlžníkovi. Zoberú mu, čo mu zostalo, ale jeho dlhy to aj tak nezaplatí. Ak sa tento príbeh skončí poučením pre jemu podobných, banky a občanov, stálo to za to. Ak nie, o pár rokov sa to zopakuje. A zase sa všetci budú čudovať.
