Čína chce prevziať kontrolu nad Juhočínskym morom a ostrovmi Senkaku. Pozornosť sa preto čoraz viac obracia k jej námornej flotile.
Čínske námorníctvo prešlo za posledné desaťročie nevídaným vývojom. Kúpilo lietadlovú loď, nasadilo nové atómové ponorky a zmenilo dokonca aj svoj ťažkopádny názov „Námorníctvo čínskej Ľudovej oslobodzovacej armády“ na, ehm, jednoduché „Čínske námorníctvo“.
Vynovenú lietadlovú loď Liaoning a nové ponorky si svet všímal najviac, no námorníctvo Pekingu – teraz zrejme druhé najmocnejšie na svete, hneď po americkom – rovnako významne pokročilo aj v iných oblastiach.
Nové torpédoborce, korvety, transportné lode, zdravotnícke a dokonca aj špionážne lode tvoria dohromady všestrannú flotilu, ktorá predstavuje hrozbu pri aktuálnych sporoch o Juhočínske more alebo ostrovy Senkaku vo Východočínskom mori.
Čína si nárokuje na Juhočínske more, hrozí preň konflikt veľmocí
1.Korveta typu 056
Nikita Chruščov sa počas studenej vojny chválil, že sovietske výrobné linky chrlia jadrové hlavice ako klobásy. Čína sa pri jadrových hlaviciach síce mierni, no ako klobásy produkuje korvety typu 056. Od roku 2012 ich stavia najmenej dvadsať.
Ide o malé lode vhodné na hliadkovanie. Ak by sa Čína rozhodla vyslať lode k ostrovom Senkaku vo Východočínskom mori, pre ktoré sa sporí s Japonskom, korvety by sa zrejme plavili ako prvé.
Korveta je vybavená dobrou kombináciou obranných zbraní a je silná proti iným plavidlám či ponorkám. Nesie 76-milimetrový kanón a dva 30-milimetrové útočné systémy určené pre boj zblízka, ktoré sú podobné americkým zbraniam Phalanx. Pre obranu pred raketami je vyzbrojená raketovým systémom FL-3000N Flying Leopard, ktorý pripomína americký Rolling Airframe Missile.
V prípade útoku proti iným lodiam disponuje každá z korviet impozantnou útočnou silou vďaka štyrom raketám YJ YJ-83 Eagle Strike. Výbušná hlavica každej z nich váži 158 kg a dokáže zasiahnuť cieľ vzdialený viac než 200 km. Keď ju vystrelia na cieľ, chvíľu pred zásahom letí dvojnásobkom rýchlosti zvyku ani nie päť metrov nad morskými vlnami. Je ťažké ju zneškodniť.
Na lov ponoriek sú korvety vybavené šiestimi torpédami a pristávacou plochou a hangárom pre jeden vrtuľník Z-9.
2.Torpédoborec typu 052D
Torpédoborce typu 052D pripomínajú americké lode Arleigh Burke-class navonok aj poslaním. Tiež majú nezvyčajné ploché, veľké radary priamo pod mostíkom a tiež slúžia na vzdušnú obranu lodných formácií, hlavne lietadlových lodí. Peking ich zatiaľ postavil štyri.
Torpédoborec má vo výbave 32 palebných jednotiek na korme aj prove. Tie sú zväčša vyzbrojené protivzdušnými raketami HQ-9 Red Banner. Niektorí analytici vrátane Erica Wertheima, autora knihy Bojové lode sveta, sa však domnievajú, že by mohli niesť strely príbuzné americkým Tomahawkom, ktoré by vedeli zasiahnuť aj pozemné ciele.
Raketa HQ-9 je derivátom ruskej S-300 a podobá sa na americké Patrioty. Má dosah 200 km a cieľ zasiahne rýchlosťou vyššou než mach 4. Je schopná zasiahnuť nízko letiace stíhačky aj rakety. Má nezvyčajne ťažkú hlavicu s váhou 181 kg.
Okrem Red Bannerov tvorí výzbroj lode osem rakiet Eagle Strike, jeden 100-milimetrový kanón, dva útočné systémy pre boj zblízka, šesť protiponorkových torpéd a štyri odpaľovacie zariadenia, schopné zaútočiť na ponorky na vzdialenosť 5 km.
Nové torpédoborce majú tiež pristávaciu plochu a hangár pre jednu helikoptéru strednej veľkosti.
3.Transportná loď typu 071
Čínskym plánom na inváziu na Taiwan sa zvykli analytici posmievať. Vtipkovali o milióne čínskych vojakov-plavcov, keďže Peking donedávna nemal obojživelné plavidlá. No v pekinskej lodenici už postavili tri transportné lode typu 071 a ďalšie tri sú, zdá sa, v pláne.
Tieto lode majú kapacitu pre viac než jeden prápor námornej pechoty, teda zhruba štyristo až osemsto vojakov, a pre viac než osemnásť obrnených vozidiel. Na pobrežie ich prepravia helikoptérami alebo plavidlami. Naraz môžu operovať dve helikoptéry typu Z-8, pričom štyri ďalšie sa zmestia do veľkého hangáru.
Majú veľmi veľkú palubu – predstavte si ju ako dráhu pre lietadlá, ktorú možno zaplaviť morskou vodou – pre obojživelné vozidlá, spevnené nafukovacie člny a štyri vznášadlá podobné americkým LCAC.
Pokiaľ ide o schopnosť brániť sa pred útokom, tá je limitovaná na jeden 76-milimetrový kanón a štyri 30-milimetrové systémy pre boj zblízka. To nie je veľa, 071 bude do veľkej miery závisieť na ochrane od iných lodí. Spolu s nimi teraz v rámci juhočínskej flotily predstavujú pre Taiwan reálnu hrozbu. Slúžili tiež čínskym anti-pirátskym jednotkám pri pobreží Afriky.
4.Špionážna loď Dongdiao
Dvojicu čínskych lodí Dongdiao možno ľahko rozpoznať. Majú tri guľovité radarové kupoly, ktoré vyzerajú ako veľké futbalové lopty.
Oficiálne sú určené pre pozorovanie raketových testov na mori, vo výbave majú preto aj žeriavy, ktoré slúžia na výlov rakiet z mora. Ich sekundárnou úlohou je však špehovať námornú aktivitu iných krajín. Rôznorodé antény na lodiach zachytávajú elektronické signály a v prípade potreby ich posielajú do Číny na analýzu.
Hlavná čínska špionážnu loď naposledy spozorovali pri Havaji v roku 2012 pri medzinárodnom vojenskom cvičení RIMPAC, kde pravdepodobne špehovala cudzie lode.
Dongdiao má slabú výzbroj. Brániť sa môže len jedným manuálne ovládaným 37-milimetrovým kanónom, párom 25-milimetrových kanónov a trojhlavňovým systémom pre protiponorkové torpéda.
5.Zdravotnícka loď 920
920 je čínskou zdravotníckou loďou druhej generácie. V čase mieru ju prezývajú Archa mieru, jej bojové meno je Daishandao. Postavili ju v roku 2007, jej posádku tvorí dvesto ľudí a má kapacitu pre ďalších štyristo členov zdravotníckeho personálu.
Podobne ako americké zdravotnícke lode triedy Mercy, Archa mieru je plnohodnotná plávajúca nemocnica s ôsmimi operačnými sálami a dvadsiatimi jednotkami intenzívnej starostlivosti. Má kapacity na štyridsať veľkých operácií denne, pristávaciu plochu pre vrtuľník a šesť malých člnov na presun pacientov, zásob a personálu.
Kým zahraniční analytici predpokladali, že Archa mieru vznikla pre potreby invázie na Taiwan, plavila sa na niekoľko humanitárnych misií do chudobných krajín ako symbol dobrej vôle Číny. V roku 2010 pomáhala v Džibutsku, Tanzánii, Keni, Bangladéši či na Seyšelách a v roku 2011 v Karibiku a Strednej Amerike.
Keď na Filipínach udrel silný tajfún Haiyan, čínsku vládu kritizovali za to, že tam Archu mieru neposlala. Neskôr ustúpila a pomoc vyslala.
Článok vznikol pre portál Medium.com, odkiaľ ho prevzal Foreign Policy
Autor: Kyle Mizokami
