MOSKVA. Vo veku 94 rokov zomrel v meste Iževsk v Udmurtskej republike Michail Kalašnikov, konštruktér slávnej útočnej pušky AK-47.
Informácia o príčine smrti nie je známa, no Kalašnikova nedávno prijali do nemocnice vo vážnom stave.
Podľa agentúry RIA Novosti podstúpil v júni operáciu a implantovali mu kardiostimulátor.
Neprekonaný samopal
Útočnú pušku AK-47 zostrojil v roku 1947. Odvtedy sa vyrobilo vyše 70 miliónov kusov všetkých jej modifikácií a vo svete zabila viac ľudí ako ktorákoľvek iná strelná zbraň, napísala agentúra ITAR-TASS.
Viac ako polstoročie tento samopal kvalitou nijaký iný model neprekonal.
"Budem prvou osobou, ktorá potrasie rukou tomu, kto vytvorí lepšiu pušku," povedal pred 30 rokmi Kalašnikov.
Často však hovorieval, že osobne sa necíti byť zodpovedný za krviprelievanie, ktoré má na svedomí jeho samopal.
"Spávam dobre. Sú to politici, ktorí sú na vine, keďže sa nedokážu dohodnúť a uchyľujú sa k násiliu," povedal podľa agentúry AP Kalašnikov v roku 2007.
I keď nie je samopal AK-47 podľa AP zvlášť presný, jeho odolnosť a jednoduchosť sú vzorové, či už v piesčitých alebo daždivých podmienkach.
"Počas vojny vo Vietname americkí vojaci odhadzovali svoje pušky M-16 a brali si samopaly AK-47 a muníciu do nich od mŕtvych vietnamských vojakov," povedal v roku 2007 Kalašnikov pri príležitosti 60. výročia zrodu AK-47.
Chcel dobehnúť Nemcov
Kalašnikov sa narodil 10. novembra 1919 v obci Kuria v Altajskom kraji. Od roku 1938 slúžil v armáde, v Kyjevskom vojenskom okruhu.
Počas služby v tankovom pluku v meste Stryj zostrojil registrátor množstva výstrelov z tankového dela.
Vtedy sa stretol s veliteľom s maršalom Georgijom Konstantinovičom Žukovom, ktorý mladému vynálezcovi venoval hodinky s jeho vyrytým menom.
V prvých mesiacoch Veľkej vlasteneckej vojny veliteľ tanku Kalašnikov bojoval na Brianskom fronte.
Po ťažkom zranení sa dostal do vojenskej nemocnice. Tu sa po prvýkrát zamyslel nad nevyhnutnosťou kvalitných automatických zbraní v sovietskej armáde, ktoré by nezaostávali za nemeckými.
Hoci nemal špeciálne technické vzdelanie, nasledujúcich šesť mesiacov pracoval nad prototypom novej útočnej pušky samopalom AK-47.
Známy výrobca zbraní generál Anatolij Arkadijevič Blagonravov ocenil talent amatérskeho konštruktéra.
Kalašnikova poslal slúžiť na moskovský polygón, ktorý bol základňou jedného z vedecko-výskumných inštitútov. Tu od roku 1943 pokračoval v práci na svojom samopale AK-47.
Zbraň sa však podarilo uviesť do výroby až po skončení druhej svetovej vojny.
V roku 1949 vymenovali mladého konštruktéra do funkcie vedúceho inžiniera strojárskeho závodu v meste Iževsk. Práve tu začali vyrábať samopal AK-47.
Neskôr tu vytvoril množstvo automatických zbraní, napríklad samopal AKM, guľomety RPK, PK a PKT, ktorých kvalita sa dodnes považuje za neprekonanú.
Za šesťdesiat rokov pôsobenia v závode sa Michail Kalašnikov vypracoval na post šéfkonštruktéra zbrojárskej firmy Ižmaš.
Ocenili ho aj Leninovými rádmi
Kalašnikovovi udelili vedeckú hodnosť doktor technických vied.
Ako občan bývalého Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení. Bol dvojnásobným Hrdinom socialistickej práce, nositeľom troch Leninových radov či laureátom Štátnej ceny.
Uznaním jeho talentu bolo aj vyznamenanie od bývalého ruského prezidenta Borisa Nikolajeviča Jeľcina radom "Za zásluhy o vlasť" a povýšenie do hodnosti generálmajora.
V roku 2004 otvorili na jeho počesť v Iževsku Múzeum strelných zbraní M. T. Kalašnikova.
