Kresťanské menšiny prežívajú ťažké časy na Blízkom východe. Aj preto kresťanka Nadia žije radšej vo Francúzsku ako v rodnom Betleheme.
TEL AVIV, BETLEHEM. Nadia je doma v Betleheme po troch rokoch. Na ulici, kde každého poznala, už nikto z jej známych nebýva.
Sama sa ubytovala v hoteli. Rodný dom predali v lete. Nadia, ktorá žije v Lille, kde pracuje ako poistná matematička, sa hrdo hlási k najstarším betlehemským kresťanským rodinám.
Ako hovorí, patrí k vymierajúcemu druhu. „Kedysi bol Betlehem kresťanským mestom. Dnes nás je čoraz menej. Zostali len starci a tí, čo nemajú peniaze alebo vzdelanie na to, aby mohli začať niekde inde.“
Tento rok prišla domov na Vianoce, lebo inak by podľa vlastných slov zomrela od smútku. Zostane do piatka, potom letí do Paríža.
Strach v Betleheme
Nadia nechce komentovať, čo bolo za jej odchodom: či rozťahovanie sa moslimov, ekonomický a sociálny bojkot kresťanov alebo zlá ekonomika prisudzovaná aj odlúčenosti Betlehema pre izraelskú bezpečnostnú bariéru.
„Jednoducho som mala strach a nemala som taký život, aký som si predstavovala,“ vysvetľuje a opäť prosí, aby sme uviedli len jej krstné meno. V Lille sa je nevodí zle, ale doma tam nie je.
Podobne sa vraj cíti aj jej brat. „Moji rodičia zomreli, skôr ako boli postavení pred rozhodnutie opustiť domov,“ hovorí.
Nadia a jej brat sú čoraz bežnejším príkladom vzdelaných, dobre postavených kresťanov, ktorí opúšťajú kolísku kresťanstva. Ich príbeh by sa za oveľa dramatickejších okolností dal prežiť aj v Egypte, Sýrii či Iraku, kde kresťania platia za svoje presvedčenie perzekúciou.
Nadia hovorí, že jej bolo sympatické, keď sa pred časom princ Charles postavil za kresťanov na Blízkom východe a vyslovil obavy o existenciu kresťanských kongregácií.
Neverí však, že im to aj nejako pomôže. Kresťania sú tŕňom v oku islamistov.
Ťažký život kresťanov
„Tu v Betleheme to robia tak, že manipulujú voľbami a komplikujú život kresťanskej starostke. V Egypte zabíjajú koptov a v Sýrii kresťania platia za lojalitu Asadovi. Každá zmena v regióne znamená, že si ju odnesú kresťania,“ hovorí.
Spomína si, že jej rodičia a starí rodičia rozprávali, ako s moslimskými susedmi nemávali problémy. Strážili si deti, pomáhali si, pozývali na sviatky. „Teraz sa len rozpráva o politike a nenávisti.“
Nadia dúfa, že na budúci rok bude opäť schopná prísť. „Lebo Vianoce bez polnočnej v Betleheme pre mňa nie sú Vianocami.“
