Korupcia v Nemecku nie je veľkým problémom. Aspoň podľa organizácie Transparency International je krajina v roku 2013 v celosvetovom rebríčku na 12. mieste, teda vo vyše 160 krajinách to s podplácaním vyzerá horšie.
Otázne je však, čo sa presne považuje za korupciu. Exprezident Christian Wulff sa musí napríklad pred súdom v Hannoveri už od novembra brániť proti obvineniu, že prijal úplatok.
Časť výdavkov na hotel a občerstvenie na mníchovskom Oktoberfeste v roku 2008 si dal zaplatiť svojim známym, filmovým producentom Davidom Groenewoldom, za čo Wulff neskôr u firmy Siemens písomne loboval za jeden z Groenewoldových filmových projektov.
Síce bezvýsledne, Siemens sa finančne neangažoval, prokurátor však konštatoval, že obaja sú podozriví zo vzájomného zvýhodňovania, teda miernejšej formy korupcie.
Na to neexistujú žiadne dôkazy, zhrnul teraz v predbežnom výroku sudca Frank Rosenow. Nikto nedokázal vyvrátiť Wulffovo vysvetlenie, že svoju časť faktúry zaplatil Groenewoldovi v hotovosti. Zdá sa teda, že súd sa skončí v prospech exprezidenta.
To však nič nezmení na zaužívanej praxi: keď ide o úradnú osobu, stačí tu na trestné stíhanie už minimálny darček.
Pred pár rokmi v Dolnom Sasku odsúdili diaľničného policajta, ktorý po kontrole kamiónu prijal od jeho vodiča niekoľko strapcov hrozna. Hoci ich neskôr rozdelil svojim kolegom, stáli ho 4200 eur pokuty. Za korupciu.
Mimochodom, udal ho kolega, s ktorým ten kamión kontroloval.
