V Rusku hneď dostal niekoľko ponúk na prácu, Michail Chodorkovskij sa však teší na rodinu a chorú mamu.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
BERLÍN, BRATISLAVA. Po desiatich rokoch sa dostal na slobodu a o niekoľko hodín ho na letisku v Berlíne vítal bývalý nemecký šéf diplomacie Hans Dietrich Genscher, ktorý po neho poslal lietadlo.
Kancelárka Angela Merkelová povedala, že je šťastná, že je na slobode.
Kritik Kremľa Michail Chodorkovskij si užíva slobodu. „Je vyčerpaný, ale veľmi šťastný, že je konečne voľný,“ povedal pre Der Spiegel Genscher.
Chodorkovskij potvrdil, že o milosť Vladimira Putina požiadal z rodinných dôvodov, no odmietol, že by tým uznal svoju vinu.
Najviac sa teší na svoju rodinu. Manželku, štyri deti, rodičov, hlavne chorú mamu. S tou sa minuli.
Marina Chodorkovska sa v Berlíne mesiace liečila z rakoviny, 11. decembra však odišla späť do Moskvy, čo jej syn nevedel. Ona nevedela, že syna prepustili. V sobotu by sa mali obaja stretnúť v Berlíne.
Chodorkovskij opustil väzenie s pasom s ročným schengenským vízom. Nikto nepochybuje, že bola medzi Kremľom a najslávnejším ruským exväzňom uzavretá tajná dohoda.
Tajná dohoda
Z trestaneckej kolónie sa Michail Chodorkovskij dostal len preto, že už nie je pre ruského vládcu Vladimira Putina na slobode nebezpečný.
Keby ho prezident Ruska nechal vo väzení, skazil by mu olympiádu, stal by sa symbolom, ktorý by Západ využíval proti Putinovi pri každej príležitosti.
Teraz má Kremeľ šancu, že najslávnejší ruský väzeň časom upadne do zabudnutia. Pokiaľ sa nestane budúcim ruským prezidentom.
Dramatické okolnosti prepustenia bývalého ropného magnáta Michaila Chodorkovského z trestaneckej kolónie IK-7 v ruskej Karélii svedčia o tom, že zo strany Vladimira Putina nešlo o akt súcitu a humanitárnej milosti, ako hlava štátu tvrdila.
Išlo o premyslenú a precízne vykonanú špeciálnu operáciu, v ktorej hlavné slovo mali ruské tajné služby.
„Putin je človek, ktorý si sadol, vzal si ceruzku a papier a presne si zrátal, čo je pre neho výhodné. Vyšlo mu, že milosť,“ uviedol pre ruské médiá historik a komentátor Nikolaj Svanidze.
Chodorkovskij opustil väzenie s pasom s ročným schengenským vízom, odletel so svojim advokátom Antonom Drelom súkromným lietadlom do Nemecka.
Nie je pochýb, že bola medzi Kremľom a najslávnejším ruským dnes už exväzňom uzavretá tajná dohoda. O jej obsahu môžeme len špekulovať.
Mohla obsahovať záväzok o mlčanlivosti, obmedzenia styku s novinármi, emigrácii, zrieknutia sa občianskych aktivít, odmietnutia akejkoľvek politickej angažovanosti.
Ponuky na prácu
Aká je teda budúcnosť čerstvého päťdesiatnika Chodorkovského, ktorý posledných desať rokov prežil medzi vrahmi, asociálmi, zlodejmi a vyvrheľmi spoločnosti?
Svetové agentúry špekulovali o tom, kam sa Chodorkovskij uberie, ešte než jeho lietadlo pristálo v Berlíne. Pripomínali, že jeho žena Inna a štyri deti sú vo Švajčiarsku, ale rodičia stále zostávali v Rusku.
Vzhľadom na to, že Chodorkovskij mohol odletieť z Ruska súkromným lietadlom a že mu nerobilo žiadny problém získať schengenské vízum, má asi možnosti dostať do zahraničia i svoju matku a otca.
Práve o tom, či sa exprezident ropnej firmy JUKOS vysťahuje z Ruska, čo by mohla byť súčasť dohody s Putinom, či azda zostane v krajine, ktorú ako niekoľkokrát zdôrazňoval, bezhranične miluje, sa v ruských médiách viedli vášnivé spory.
Ak by sa do vlasti vrátil, nebude mať s hľadaním zamestnania problém. Ponuky sa len sypali.
Šéf hnutia Za ľudské práva Lev Ponomarjov sa domnieva, že by Chodorkovskij bol obrovskou posilou pre ľudsko-právne hnutie v Rusku.
Vzápätí sa objavil návrh niekoľkých poslancov, aby Chodorkovskij vzal funkciu ombudsmana.
Chodorkovského bývalá podriadená, skvelá právnička JUKOS-u a neskôr tiež väznená Svetlana Bachminová sa domnieva, že Chodorkovskij sa skôr či neskôr do Ruska vráti.
Ruskí politológovia sa zhodujú na tom, že Chodorkovskij sa nebude chcieť stať ruským Mandelom, a nakoniec ani ruská spoločnosť ho takého nevidí – prijatím milosti z rúk svojho úhlavného nepriateľa Putina sa de facto zriekol možnosti stáť v čele opozičného hnutia, ktoré v súčasnosti zúfalo volá po charizmatickom lídrovi so slušným rodokmeňom.
Trestali ho za daňové úniky a pranie dolárov
Chodorkovského zatkli v roku 2003 a súdili v troch veľkých kauzách.
1. Finančné machinácie
Michail Chodorkovskij pobudol vo väzbe dva roky, v máji 2005 ho odsúdili na 14 rokov odňatia slobody za daňové úniky a finančné machinácie, potom mu trest dvakrát znížili – v roku 2011 na 13 rokov a v roku 2012 na 11 rokov.
Tento i ďalšie rozsudky opakovane kritizovala medzinárodná verejnosť i nezávislí ruskí právnici, dokonca i Rada pre ľudské práva fungujúca pri ruskom prezidentovi označila rozsudok za nesprávne motivovaný a neopodstatnený.
2. Krádež miliónov
Druhý rozsudok nad Chodorkovským a miliardárom Alexandrom Lebedevom vyniesol Chamovničeský súd Moskvy 30. decembra 2010.
Obaja muži, ktorí si v tom čase už odpykávali sedem rokov odňatia slobody, boli uznaní vinnými z krádeže dvesto miliónov ton ropy, ktorú vyťažili dcérske spoločnosti JUKOS-u, a tiež z legalizácie zisku, ktorý si mali protiprávne prisvojiť po predaji ropy.
Súd ich poslal na ďalších 14 rokov do väzenia, avšak do trestu im zarátal už odpykaných 7 rokov.
3. Pranie dolárov a lobing
Zhromažďovanie dôkazov v tejto veci sa začalo v roku 2011, Chodorkovskij bol podozrivý z preprania asi 10 miliárd dolárov, ktoré podľa prokuratúry mal „odcudziť“ svojej vlastnej firme JUKOS.
Vyšetrovatelia navyše tvrdia, že tieto prostriedky Chodorkovskij po svojich prostredníkoch venoval na lobovanie zákonodarcov, ktorých presviedčal o liberalizácii ruských zákonov, čo by mohlo viesť k jeho prepusteniu.
Okrem Chodorkovského mala byť obvinená i rada expertov, právnikov, ekonómov a daňových špecialistov, ktorí boli údajne podplatení Chodorkovským, aby spracovali posudky v rámci druhej kauzy v prospech magnáta.
Samotnému Chodorkovskému hrozilo ďalších 7 rokov väzenia.
Autor: Agentúra Epicentrum
