Dáta o telefonátoch majú uchovávať spoločnosti, špehovanie lídrov krajín schvaľovať samotný prezident, radí výbor.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
WASHINGTON, BRATISLAVA. Na pravidelnú vianočnú dovolenku na Havaji si tento rok americký prezident neberie práve oddychové čítanie.
Barack Obama bude cez sviatky študovať tristostranovú správu poradného výboru, ktorý mu dal 46 odporučení, ako zreformovať Národný bezpečnostný úrad (NSA).
Táto inštitúcia, o ktorej donedávna väčšina Američanov nemala ani potuchy, masovo zbiera údaje o telefonátoch bežných ľudí, odpočúvala dokonca aj mobil nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Keď odhalenia v polovici roka zverejnil Američan Edward Snowden, Obama na kritiku reagoval tak, že sľúbil zmeny. A vymenoval panel akademikov či bývalého zástupcu šéfa CIA, ktorí mali navrhnúť reformu. Zverejnili ju vo štvrtok.
Takmer orwellovské
Ak by ju Obama celú prevzal, možnosti NSA zbierať údaje o ľuďoch by sa sťažili.
Federálny sudca vo Washingtone tento týždeň povedal, že špehovanie, ktoré robí NSA, je v rozpore s americkou ústavou, dodal, že je to „takmer orwellovské“.
V Spojených štátoch zbiera NSA najmä údaje o telefonátoch bežných Američanov. Teda nearchivuje samotný obsah konverzácie, ale to, kto, kedy s kým a kde telefonoval. Na základe toho hľadajú vzorce, aby odhaľovali teroristické siete.
Podľa návrhu panelu by teraz tieto dáta nemohla uchovávať NSA, ale samotné telekomunikačné spoločnosti. Tajní by ich mohli vyžiadať až po súdnom príkaze.
Zmena by sa mala týkať aj cudzincov vrátane Európanov. Doteraz mala voči nim NSA väčšie právomoci, tak napríklad podľa Snowdena mohol zbierať elektronickú poštu Nemcov.
Teraz by to malo byť iné, k cudzincom by sa mali správať rovnako ako k Američanom. Takisto by sa už nemalo stať, že by prezident nevedel, že NSA špehuje lídrov inej krajiny.
Podobné sledovania, ako bolo odpočúvanie mobilov nemeckej kancelárky či brazílskej prezidentky, by mali schvaľovať na najvyšších miestach.
Tvrdšie, ako čakali
Organizácie, ktoré bránia slobodu na internete, zmeny vítajú. Sú podľa nich tvrdšie, ako sa čakalo.
„Dáva mi to optimizmus, že to nebude celkom pozametané pod koberec,“ povedal pre New York Times libertariánsky senátor Rand Paul.
Otázka je teraz, koľko z nich sa skutočne dokáže presadiť. Obama ich môže, ale aj nemusí vziať do úvahy. Zrejme presadí len niektoré, aby neohrozil vojnu proti terorizmu, ktorá sa vedie práve cez sledovanie internetu.
Časť reformy môže presadiť sám prezident, časť bude musieť schváliť Kongres.
Prezident by mal k reforme zaujať stanovisko koncom januára.
