Podgorica 22. októbra (TASR) - Demokratická listina pre európsku Čiernu Horu (DLZECG) prezidenta Mila Djukanoviča získala v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách absolútnu väčšinu a v zákonodarnom zbore obsadí 39 zo 75 kresiel.
V Podgorici to dnes potvrdila volebná komisia. Podľa predbežne konečných výsledkov - hlasovanie sa bude musieť zopakovať v jednom volebnom obvode - probelehradská koalícia Spoločne za zmeny (ZZP) získala 30 mandátov, Liberálny zväz (LS) - presadzujúci rýchle oddelenie od Srbska - budú zastupovať štyria poslanci a koalícia albánskych strán získala dve kreslá.
Na voľbách sa zúčastnilo 77,5 percenta zo 454.000 voličov. Probelehradským radikálom z Vlasteneckej koalície pre Juhosláviu na prekonanie trojpercentného prahu pre vstup do parlamentu chýbalo necelých 700 hlasov.
Volebný triumf posilnil postavenie Djukanoviča, ktorého podpis pod marcovou dohodou o reforme juhoslovanskej federácie a súhlas s trojročným zmrazením snáh o nezávislosť Čiernej Hory spôsobil pád vlády. Djukanovič po voľbách vyhlásil, že bude odolávať medzinárodnému tlaku na udržanie Čiernej Hory v tesnom zväzku so Srbskom. Na 22. decembra sú v Čiernej Hore plánované prezidentské voľby.
"Moja vyjednávacia pozícia je dnes silnejšia ako včera," povedal v rozhovore pre agentúru AP. Európskou úniou sprostredkované rozhovory o konkrétnych krokoch k transformácii však uviazli a predpokladá sa, že Djukanovič sa za rokovací stôl vráti s tvrdšími požiadavkami.
"Djukanovičova legitimita ako lídra Čiernej Hory bola potvrdená. Nemá žiadne dôvody, aby ustúpil," povedal Miodrag Vlahovič z podgorického Centra pre strategické štúdie.
Obnovenie rokovaní medzi Belehradom a Podgoricou sa očakáva tento týždeň. Delegácia EÚ, ktorá sa má pokúsiť rokovania opäť naštartovať, je už v Belehrade a očakáva sa, že pricestuje aj do Podgorice. Djukanovič však naznačil, že spor okolo detailov napĺňania dohody bude pokračovať. Ako uviedol, "akýkoľvek pokus vnútiť riešenie proti vôli ľudu Čiernej Hory je neprijateľný". "Od ľudu Čiernej Hory mám jasný mandát ... žiadať rešpektovanie čiernohorskej štátnosti," dodal.
Djukanovič tiež zdôraznil, že dohodu si želá, ale podľa svojich podmienok. Vyjadril nádej, že rozpory sa podarí rýchlo prekonať, čo umožní vytvoriť inštitúcie voľného zväzku a posúdiť "či to funguje". "Dajme tomu šancu a uvidíme. Ak ľudia v Čiernej Hore alebo v Srbsku zistia, že takýto štát nenapĺňa ich požiadavky ... určite ho odmietnu," povedal.
Čierna Hora sa smerom k samostatnosti vydala v polovici 90. rokov po tom, čo sa Djukanovič rozišiel so Slobodanom Miloševičom, bývalým spojencom. Západ Djukanoviča dlho podporoval ako protiváhu Miloševičovmu režimu. Po demokratizačných zmenách v Belehrade z konca roku 2000 však EÚ a USA začali vyvíjať tlak na zachovanie súčasnej Juhoslávie v obavách, že nová zmena hraníc môže na Balkáne vyvolať reťazovú reakciu.
2 3 ari juh