SANTIAGO DE CHILE, BRATISLAVA. Michele Bacheletová a Evelyn Matheiová vyrastali v 50. rokoch vedľa seba. Spolu sa hrávali na vojenskej leteckej základni, kde slúžili ich otcovia.
Tento víkend stáli proti sebe v druhom kole prezidentských volieb v Čile. Bacheletová ako ľavičiarka, Matheiová ako kandidátka pravice.
Ich skúsenosti s pravicovou diktatúrou Augusta Pinocheta sú veľmi odlišné.
Kým Matheiovej otec stúpal v armádnych štruktúrach a počas junty viedol vojenskú školu, Bacheletovej rodina v tomto režime trpela, jej otca dokonca umučili vo väznici.
Nechodia po rady na Kubu
Bacheletovej otec zomrel v roku 1974, z Čile sa odvtedy stala fungujúca demokracia, kde sa pri moci pokojne strieda ľavica a pravica. Cez víkend voľby vyhrala Bacheletová a stala sa druhýkrát prezidentkou.
Krajina, kde za Pinocheta dostali priestor na realizáciu americkí libertariáni, je tak po štyroch rokoch vlády konzervatívca Sebastiana Piňeru opäť ľavicová.
Bacheletová je príkladom latinskoamerickej ľavice, ktorá nie je založená na veľkolepých populistických vyhláseniach, v čom vynikal zosnulý venezuelský líder Hugo Chávez.
Ľavice, ktorá si nechodí po rady za Castrovcami na Kubu. Región pritom v posledných desaťročiach charakterizovali najmä striedania moci medzi diktatúrami a slabými demokraciami. To sa mení.
Bacheletová priznáva, že nové štátne školstvo chce vybudovať aj vďaka vyšším daniam pre najväčšie podniky, no nevyhráža sa im znárodnením.
V krajine sú zakázané interrupcie aj vtedy, keď je ohrozený život matky, čo by mala nová vláda zmeniť. V tomto by sa mala prejavovať Bacheletovej „ľavicovosť“, nie vo vyhláseniach o celosvetovej revolúcii.
Najchudobnejší prezident
Uruguajský prezident José Mujica zas vo svojich prejavoch kritizuje systém založený na konzume.
„Čo sa stane s touto planétou, keď budú mať všetci ľudia toľko áut ako Nemci? Koľko kyslíka nám ešte ostane?“ povedal pre BBC.
„Zdá sa, ako keby sme sa narodili len preto, aby sme konzumovali. Keď už ďalej nemôžeme konzumovať, sme frustrovaní a máme pocit chudoby, sami sa dostávame na okraj,“ povedal v prejave pred OSN.
Hovorí sa o ňom ako o najchudobnejšom prezidentovi sveta. Po zvolení odmietol luxusnú vilu, s manželkou ostal žiť v skromnom dome ako dovtedy. Necháva si len desatinu platu, zvyšok posiela na charitu. Jeho krajina nedávno prelomila veľké tabu, keď zlegalizovala marihuanu.
Moc ženám
Príklad z Čile ukazuje aj na ďalšiu veľkú zmenu, ktorá sa v Latinskej Amerike v posledných rokoch deje – k moci sa dostávajú ženy.
Na čele Argentíny je Cristina Kirchnerová, najvplyvnejšiu krajinu regiónu Brazíliu vedie Dilma Roussefová, jedinú stabilnú demokraciu v strednej Amerike Kostariku Laura Chinchillová.
Všetko sú to ľavičiarky, niektoré majú rovnako ako Bacheletová zlú skúsenosť z vládnutia vojenskej diktatúry v ich krajine.
Ak sa aj v minulosti ženy dostávali na čelo krajiny, väčšinou išlo o manželku exprezidenta, úplne prvá bola v roku 1974 Maria Estela Perónová, vdova po populistovi Juanovi Perónovi.
Tento trend narušila v roku 2006 Bacheletová, slobodná matka troch detí, ktorá pred kandidatúrou prešla viacerými vládnymi funkciami, bola aj ministerkou obrany.
„Nástup žien na najvyššie pozície je zaujímavý fenomén, ukazuje zmenu v myslení. Zároveň je v tom však aj trochu pokrytectva.
Mužom vo všeobecnosti neprekáža, ak ženy získajú politickú moc, ak si oni zachovajú moc ekonomickú,“ citujú New York Times Martu Lagosovú, majiteľku agentúry na prieskum verejnej mienky.
